Nároky na exekútorov sprísnia, parlament prerokuje i zbrane

BRATISLAVA 30. mája (WEBNOVINY) - Nároky na výkon exekútorského povolania sa majú výrazne zvýšiť prostredníctvom novely Exekučného poriadku, ktorú vo štvrtok prerokuje vláda na svojej 61. schôdzi.


Aj pre exekútorov chcú zaviesť riadne výberové konania po vzore ostatných právnických povolaní. Súdneho exekútora podľa novely vymenuje minister výlučne na základe výsledkov výberového konania, ktoré bude otvorené pre všetky osoby, spĺňajúce zákonné podmienky pre účasť v ňom.

Novela smeruje aj k zvyšovaniu odbornej úrovne uchádzačov o túto profesiu. Prináša predĺženie praxe exekútorského koncipienta z doterajšej trojročnej na päťročnú. Dĺžka započítateľnej inej právnej praxe do exekučnej praxe sa tiež mení – zarátať bude možno maximálne dva roky takejto praxe.

Nanovo sa upraví aj systém vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti. Minister spravodlivosti považuje za neudržateľný súčasný systém disciplinárnych konaní, ktorý je podľa neho často bezzubý a neefektívny. Novelou sa navrhuje zavedenie náhodného výberu disciplinárneho senátu zvlášť pre každé disciplinárne konanie, pričom celý priebeh disciplinárneho konania, ktorý doposiaľ upravoval vnútorný predpis komory, bude upravený zákonom.

Ministerstvo sa v novele osobitne sústreďuje aj na pravidlá nakladania s vymoženými peňažnými prostriedkami. Zavedú sa napríklad presné lehoty na poukázanie vymožených peňazí oprávnenému, pričom porušenie tejto povinnosti bude disciplinárnym previnením. Súčasný stav, keď exekútor môže takmer beztrestne zadržiavať vymožené prostriedky, považuje minister Tomáš Borec za neudržateľný.


Prvá celosvetová dohoda o obchodovaní so zbraňami

Slovensko s ostanými štátmi EÚ by malo medzi prvými štátmi podpísať zmluvu o obchodovaní so zbraňami, ktorú začiatkom apríla tohto roku schválilo Valné zhromaždenie OSN. Ide o vôbec prvú celosvetovú dohodu, ktorá bude
regulovať obchod s konvenčnými zbraňami vo svete. Návrh na podpis zmluvy vo štvrtok posúdi kabinet.

Predmetom celosvetovej regulácie má byť obchodovanie s rôznymi druhmi konvenčných zbraní, ako sú bojové lietadlá, lode, tanky a obrnené vozidlá, ale aj delostrelecké systémy, rakety či malé ručné zbrane. Vývozcovia zarábajúci ročne desiatky miliárd eur by mali po novom zaručiť, že ich výrobky nebudú slúžiť pri páchaní genocídy, vojnových zločinov, terorizmu alebo organizovaného zločinu. Zmluva zároveň uznáva legitímne politické, bezpečnostné, ekonomické a obchodné záujmy štátov a právo legálne zbrane vyrábať a nadobúdať a obchodovať s nimi.

Potvrdzuje tiež, že regulácia a kontrola konvenčných zbraní v rámci štátu je suverénnym a exkluzívnym právom každého štátu. Rovnako významný dokument v oblasti zbraní medzinárodné spoločenstvo prijalo naposledy v roku 1996, keď Valné zhromaždenie OSN odhlasovalo Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok.


Dôraz na prevenciu povodní

Envirorezort na rokovanie predložil novelu geologického zákona, ktorá má vyriešiť viaceré problémy aplikačnej praxe. Medzi nové inštitúty, ktoré sa novelou zavádzajú do právneho poriadku, patrí tzv. geologický zámer, ktorý ako podklad k žiadosti na určenie prieskumného územia nahrádza projekt geologickej úlohy.

Výraznejšou zmenou, ktorá reaguje na surovinovú politiku EÚ, je úprava inštitútu obmedzenia vlastníckych a užívacích práv v súvislosti s uskutočňovaním geologických prác na cudzích nehnuteľnostiach. Novelou sa majú vytvoriť podmienky pre efektívne, racionálne a trvalo udržateľné využívanie domácich nerastných surovinových zdrojov. Zohľadňuje dôraz na prevenciu povodní, havarijných zosuvov a iných nežiaducich geodynamických procesov prostredníctvom územnoplánovacej dokumentácie.


Presun štátnej služby pod úrad vlády

Vláda plánuje presunúť z ministerstva práce na úrad vlády kompetencie v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov a právnych vzťahov pri výkone práce vo verejnom záujme. Zmena je podľa predkladateľov návrhu potrebná, pretože na Slovensku panuje stav, ktorý nie je charakteristický pre členské štáty EÚ. Netypická situácia vznikla v roku 2006 zrušením Úradu pre štátnu službu a presunom kompetencie v oblasti štátnej služby pod ministerstvo práce.

V iných členských krajinách Európskej únie patrí kompetencia pre oblasť štátnej služby spravidla pod úrad vlády (úrad predsedu vlády), pod rezort vnútra (rezort verejnej správy) alebo rezort financií. Takéto typické začlenenie štátnej (verejnej) služby do kompetencie niektorého zo spomenutých orgánov je podľa autorov novely podmienené aj osobitným postavením a významom štátnej služby v tvorbe a uskutočňovaní komplexnej vnútornej politiky štátu. Úrad vlády SR by mal po novom zastrešovať jednotný systém riadenia ľudských zdrojov vo verejnej správe, aby sa zefektívnili riadiace činnosti v tejto oblasti.