Národná rada schválila zmenu ústavného zákona, ktorý umožňuje opakovane predĺžiť núdzový stav o 40 dní.

Covid a karanténa niekoľkých poslancov a zároveň odkladanie riešenia, ako by mohol parlament rokovať na diaľku v pondelok priniesli bizarné výjavy. Zákonodarcovia, čo majú koronavírus a zároveň nemajú príznaky ochorenia a ich kolegovia, ktorí boli v kontakte s nakazenými, vstupovali do budovy Národnej rady samostatným vchodom, na tvárach mali profesionálne respirátory kategórie FFP3 a v sále sedeli na samostatných miestach oddelení fóliami. Kancelária parlamentu sa tak snažila zabrániť nákaze ich kolegov.

Parlament nakoniec schválil novelu ústavného zákona, ktorá umožňuje opakovane predlžovať núdzový stav hlasovaním poslancov vždy o 40 dní. Za hlasovalo 91 z 94 prítomných poslancov.

„Fóliové riešenie“ vedenie parlamentu zvolilo kvôli tomu, že koalícia nemala 90 zaručene zdravých poslancov, ktorí by mohli do parlamentu.

Rokovanie na diaľku navrhovali už počas prvej vlny, neprešlo

K takejto situácii, ktorú umožnil hlavný hygienik narýchlo vydaným nariadením, pritom nemuselo dôjsť. Návrhy na systémové riešenie – možnosti, aby parlament mohol zasadať aj na diaľku – dostali od poslancov strany Za ľudí už na jar počas prvej vlny pandémie. Väčšina koalície ich vtedy odmietla preto, že by stáli veľa peňazí.

„Pripravili sme analýzu spoločne s Tomášom Valáškom. Bolo nám však povedané, že je to príliš drahé,“ hovorí podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) o návrhu, ako vyriešiť zasadnutie poslancov na diaľku.

Podobným systémom už niekoľko mesiacov rokuje Európsky parlament. Šeliga vraví, že zmenu navrhovali už počas prvej vlny – v apríli či máji tohto roka – a hovorili o nej s predsedom parlamentu Borisom Kollárom či parlamentným kancelárom Danielom Guspanom.

Na online rokovanie Národnej rady by bolo treba zmeniť zákon o rokovacom poriadku, ale hlavne technické vybavenie poslancov a kancelárie parlamentu, čo by podľa odhadu Juraja Šeligu mohlo stáť okolo milióna eur.

Aj Anna Zemanová zo SaS hovorí, že Národná rada mala na jar šancu sa pripraviť na online hlasovania. „V dnešnej situácii už iná možnosť nebola.“

„Nie je to len o úprave pravidiel, ale najmä o zabezpečení technického a softvérového vybavenia Národnej rady,“ vraví predseda klubu Sme rodina Peter Pčolinský. Vzhľadom na veľkosť zákazky by išlo „o proces na dlhé mesiace, možno aj na vyše roka“. Problémom podľa neho je aj to, že hlasovanie poslancov na diaľku môže ktokoľvek spochybniť.

Možnosť rokovať na diaľku cez zabezpečené počítače pritom už majú členovia vlády.

Riešenie, ako prispôsobiť parlament na rokovanie na diaľku, sa aj tak nakoniec hľadať bude a bude sa o tom hovoriť aj na koaličnej rade. „Ja osobne to budem určite iniciovať, keď budeme mať poslanecké grémium. Mali by sme to zvážiť a ísť do toho. Na jar sa možno nevedelo, ako dlho to môže trvať, mali by sme ale byť pripravení na všetky možnosti,“ hovorí predseda klubu OĽaNO Michal Šipoš.

Aj Pčolinský hovorí, že sa nakoniec bude hľadať aj spôsob, ako vyriešiť hlasovanie cez internet a určite o tom bude rokovať koaličná rada.

Kto z poslancov je pozitívny alebo v karanténe?

Koľko poslancov s covidom alebo v karanténe nakoniec do pléna prišlo, nie je úplne jasné. Z OĽaNO tam podľa predsedu klubu Šipoša mali byť traja, o menách hovoriť nechcel. K pozitivite na covid-19 sa na Facebooku priznali Juraj Gyimesi a Romana Tabák z OĽaNO. Gyimesi vo videu z pondelkového rána priznal, že je bez príznakov, ale je stále infekčný. Svoju cestu do parlamentu vysvetľoval vyšším záujmom. „Radšej budem žiť s vedomím, že som porušil vlastné normy, ako s vedomím, že som mohol zachrániť stovky životov a ja som som to neurobil, hoci som mohol.“

Poslankyňa OĽaNO Romana Tabák ešte 25. decembra napísala, že isté príznaky má. „Našťastie mám iba mierne príznaky ako únava, bolesti hlavy, očí a slabý čuch. Varím si vývary s nastrúhaným zázvorom, koriandrom a šťavou z vytlačeného citróna.“

Predsedníčka klubu SaS Anna Zemanová nechcela povedať, koľko ich poslancov je pozitívnych alebo v karanténe a koľkí prídu do parlamentu. Podľa Šeligu zo Za ľudí takýchto poslancov nemajú a Peter Pčolinský zo Sme rodina povedal, že v karanténe je iba on sám, izolácia sa mu však končí v pondelok a nemá žiadne príznaky choroby.

Kritika od poslancov Za ľudí

Postup hlavného hygienika, ktorý dal poslancom výnimku a menil kvôli hlasovaniu vlastné nariadenie, kritizovali viacerí poslanci Za ľudí.

„Vláda a vedenie parlamentu nás nikdy nemali dostať do tejto situácie,“ napísal poslanec Za ľudí Miroslav Kollár s poznámkou, že jeho kolegovia Valášek a Šeliga sa už v apríli snažili presvedčiť vedenie Národnej rady, že sa musí pripraviť na online rokovanie a hlasovanie. „Žiaľ, nestalo sa. Rovnako tak časový stres schvaľovania niektorých legislatívnych riešení je zbytočný, o problémoch s predlžovaním núdzového stavu predsa vieme niekoľko mesiacov.“

„Mám zásadný problém s tým, že hygienik udelil parlamentu výnimku, aby sa hlasovania mohli zúčastniť aj poslanci pozitívni na covid. Keď do každého iného zamestnania príde nakazený človek, hrozí mu (správne) stíhanie – a poslanci môžu?“ napísal Tomáš Valášek zo Za ľudí.

Podľa ďalšej poslankyne Za ľudí Vladimíry Marcinkovej „účelovou zmenou vyhlášky, ktorá aj pozitívnych poslancov naženie do verejného priestoru, životy ohrozujeme“. Preto, pokiaľ na schôdzu príde, absolvuje po nej desaťdňovú karanténu a PCR test, „aby som si bola istá, že nie som pre verejnosť žiadnym rizikom“.

Pellegrini hovorí o papalášizme

Ešte kritickejší sú predstavitelia opozície. Podľa predsedu Hlasu Petra Pellegriniho ide o papalášizmus. „Ako chcú vládni politici, aby ľudia rešpektovali ich nariadenia, ak ich sami okázalo rad radom porušujú? Akým príkladom idú, ak si papalášsky umožnia výnimky, o ktorých sa iným nemôže ani snívať? Už nám zrazu nezáleží na zdraví ľudí, keď má prednosť politika?“ Poslanci Hlasu sa preto podla Pellegriniho na hlasovaní nezúčastnili. „Je mi veľmi ľúto, že toto papalášstvo umožňuje sám hlavný hygienik, ktorý má v prvom rade dbať o zdravie všetkých ľudí na Slovensku. Ján Mikas už svojimi krokmi prekročil čiaru, ktorá delí odborníkov od politikov. A mal by zvážiť svoj odchod z funkcie, ktorá má a musí byť výlučne odborná.“

Podľa predsedu Smeru Roberta Fica je to „obrovská nehoráznosť a fašistické správanie sa vlády“. Tvrdí, že každý poslanec, ktorý príde do parlamentu a je pozitívny na covid-19, sa dopúšťa trestného činu šírenia nebezpečnej a nákazlivej ľudskej choroby, za ktorý mu hrozí štyri až desať rokov väzenia. „Vyzývam generálneho prokurátora, aby vysvetlil vládnej koalícii, že obyčajnou vyhláškou hygienika nemôžu obchádzať trestnoprávnu zodpovednosť poslancov.“

Mikas sa bráni tým, že iba bližšie vyšpecifikovali osobitný systém fungovania vybraných povolaní v čase pandémie. „Medzi osoby v osobitnom režime, ktorých činnosť je pre fungovanie štátu nevyhnutná, nezaraďujeme iba predstaviteľov výkonnej či zákonodarnej moci, čo pochopiteľne prilákalo najväčšiu mediálnu pozornosť. Ide aj o zdravotníkov, pracovníkov v oblasti energetiky, tepelnej energetiky a podporných služieb v elektroenergetike. Špeciálny režim majú aj hasiči, policajti, či cestári alebo osoby zabezpečujúce odvoz odpadu.“ Zmenu podľa neho urobili preto, že vírus preniká do všetkých sfér života a vrstiev populácie, „preto bolo absolútne nevyhnutné nájsť spôsob, ako s čo možno najnižším epidemiologickým rizikom zachovať chod štátu a zabrániť paralýze kritickej infraštruktúry“.