10. decembra 2005
„Chodia sem vždy medzi desiatou a pol dvanástou doobeda,“ vysvetľuje pán Karol. Denne sa do tejto lokality chodí prechádzať so svojím psom. „Jeden z nich vždy stojí na neďalekom kopci,“ pokračuje. „Priamo podeň prichádzajú mnohokrát aj taxíky.“ Podľa jeho slov z nich vystupujú predovšetkým stredoškoláci a vysokoškoláci. „Idú k tomu dílerovi, zoberú, čo potrebujú a opäť miznú v taxíku preč.“
Neklamným dôkazom pravdivosti Karolových slov bola počas našej návštevy jednorazová striekačka, ktorú sme našli na mieste. „Pozrite, je v nej ešte niečo ako karamel. To bude asi heroín,“ zauvažuje vyše 50-ročný muž. Narkomani chodia k medokýšu od štvrtka do nedele. „Za tú hodinu a pol ich sem príde viac ako desať,“ odhaduje Karol. Raz bol dokonca svedkom ich telefonátu, v ktorom sa dohadovali o medokýši ako o mieste stretnutia. „Moja žena to nahlásila aj na číslo 158, ale chceli s ňou spísať len zápisnicu,“ hovorí sklamane.
Ako ďalej povedal, niekedy sa stane, že prídu policajti aj osobne. „Keď sú však v uniformách a na policajných autách, tí chlapci sa hneď rozutekajú.“ Karol tvrdí, že by mali chodiť v civile, skôr by ich chytili.
Zástupca banskobystrickej krajskej policajnej hovorkyne Ľuboš Podlesný odmietol celú situáciu komentovať. „Ide o veci operatívneho charakteru, ktoré nie je vhodné zverejňovať.“ Zároveň však dodal, že akíkoľvek svedkovia stretnutí narkomanov to môžu kedykoľvek ohlásiť na polícii.
Ján Krempaský