Napínavý príbeh o zmene, ktorá nemusí viesť vždy k šťastnému koncu

Bratislava 28. decembra (TASR) - November 1989. Na jednej strane Nežná revolúcia a na strane druhej krvavé potlačenie bojkotujúcich študentov.


Paralelný román Vodka a Chróm rozpráva príbeh jednej udalosti celkovo dvakrát. Je to príbeh Romana Šustera, nádejného medika, neskôr dílera zubných kefiek, a jeho alter ega, Viktora, ktorého po krvavom potlačení novembrovej demonštrácie segregujú do väzenia na zimnom štadióne v Bratislave.

Tento román z dielne slovenského dramatika Viliama Klimáčka, spoluzakladateľa divadla GUnaGU, prekvapuje vo všetkých svojich polohách. Štruktúra príbehu je vystavaná na paralelnom rozprávaní prebiehajúcich životov našich protagonistov. Obaja študujú medicínu. Keďže aj autor knihy vyštudoval lekársku fakultu, je mu prostredie, o ktorom píše, veľmi dobre známe. Dokáže pracovať s nemocničnými lokáciami, situáciami a efektívne ich využívať v prospech knihy. Klimáček dodáva svojmu počinu nemocničný pach, nemocničný slang a každodennosti, ktoré ako pacienti mnohokrát nevidíme.

Kniha rozvíja osudy oboch protagonistov simultánne. Autor sa na prvých sto stranách venuje ich každodennému životu, v škole či v súkromí. Stávame sa svedkami Romanových alkoholicko-umeleckých excesov. Viktor začína hrávať na saxofóne, neskôr založí kapelu „Sturn and Drunk“. Roman má prvýkrát sex. Viktor ho má tiež – iné okolnosti – iné výpovede a iné výstupy. Všetko súvisí so všetkým. „O panictvo ma pripravila Tatiana Ivanovna Kyselko. V neznesiteľnom škrípaní výhybiek, ktoré náš vagón posúvali na koľaje do Moskvy sa moje tiché priznanie stratí.“

Roman aj Viktor odkazujú na vlastné myšlienky prostredníctvom umenia, ktorému sa venujú. Roman píše básne, ktoré ho reflektujú, no ku ktorým prišiel len preto, aby utiekol. Podobný prípad je aj Viktor, ktorý chodieva hrávať na saxofón do lesa, aby ho nikto nepočul. Pre oboch znamená umenie a alkohol  útek, útek na bežiacom páse, ktorý síce vyzerá ako šprint, ale v skutočnosti je to stojatá voda.

Autor narába s metaforou ako s rovnocenným partnerom. Presne tak, ako za socializmu, keď boli práve umelecké prostriedky jedinou možnou cestou, ako vyjadriť svoj vlastný názor na systém. Kódy. Klimáček pracuje s prostredím nemocnice ako s metaforou neautonómneho štátu, v ktorom primár/docent predstavujú vládu a Roman s Viktorom zasa mladých občanov, ktorí sa chtiac-nechtiac stanú protestujúcimi aktivistami.

Kniha Vodka A Chróm  sa číta veľmi príjemne. Na jednej strane bude na čitateľa pôsobiť ako matrika bohémskeho života - protestu proti systému a na strane druhej ako napínavý príbeh o zmene, ktorá nemusí viesť vždy k šťastnému koncu. Ako negatívum knihy vidím iba jej počet strán. Pokojne by som si vedel predstaviť zopár desiatok  navyše.

Je to zábavné a inteligentné čítanie, ktoré oplýva originalitou takmer vo všetkých svojich formách. Klimáček je hravý a nebojí sa vkročiť na miesta, ktoré nie sú overené domácim precedensom.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR