Nanobiotechnológia jedným z kráľov európskej vedy

BRUSEL 14. marca (WEBNOVINY) - Victor Hugo a Alexander Dumas pred takmer stotridsiatimi rokmi sedeli v porote, ktorá rodákovi zo škótskeho Edinburghu, Alexandrovi Grahamovi Bellovi, udelila Voltovu cenu za vynález telefónu. Dnes európskej vede vládne skôr nanobiotechnológia, bakteriológia či klimatológia. Víťazmi Descartovej ceny za výskum sa stali tímy projektov Virlis, Synnanmotors a Epica. "Klimatické zmeny, ktoré v súčasnosti prebiehajú - to je veľmi citlivý proces v kontraste s prirodzenými zmenami v minulosti. Pomocou vzoriek z ľadu na Antarktíde dokážeme merať zloženie atmosféry v minulosti a aplikovať to na súčasnosť," uviedol na tlačovej konferencii k Európskym cenám za vedu Hubertus Fischer z Inštitútu Alfreda Wegenera v nemeckom Bremerhaven. V rámci projektu Epica sa mu spolu s dvanástimi európskymi tímami pre výskum pólov podarilo prispieť k radikálnemu pokroku v chápaní klimatických zmien. Pomocou vzoriek ľadu dokážu nazrieť do klimatických "záznamov" Zeme aj spred 800-tisíc rokov. V Bruseli odovzdávali Európske ceny za vedu - Descartesove ceny za výskum, Ceny Marie Curie za mimoriadny vedecký príspevok a Ceny za vedeckú komunikáciu. Autor: Marek Lelovič Iným výskumom sa zaoberali vedci z projektu Synnanmotors. Doteraz nepredstaviteľné sa postupne stáva skutočným, keď sa im podarilo počas niekoľkoročného výskumu vyvinúť prvý funkčný motor na molekulárnej báze. Tento nanobiotechnologický výskum spojil šesť nadnárodných a multidisciplinárnych európskych tímov. "Prečo sa však snažíme o absolútnu miniaturizáciu a chceme zmenšiť prístroje na absolútne - molekulárne minimum?" pýta sa David Leigh z univerzity v Edinburghu, ktorý konzorcium vedeckých tímov vedie. Odpoveď je podľa neho jednoduchá, v prírode totiž už existujú fungujúce nanostroje. "Ak chcete pozorovať v prírode silu molekulárnych strojov a motorov, musíte si uvedomiť, že príroda používa túto technológiu pri každom dôležitom biologickom procese. Vďaka nim sme schopní myslieť, vidieť, počuť, aj používať svaly a v budúcnosti budeme môcť pomocou nami vyvinutých 'motorov' dopravovať liečivá na špecifické miesta," spresnil Leigh. Úloha vyvinúť niečo, čo vznikalo v priebehu miliónov rokov evolúcie, nie je ľahká. "Pretože spôsob, akým sa molekuly a atómy pohybujú v mikroskopickom svete, je úplne iný. Musíme teda vyvinúť úplne nový druh inžinierstva," dodal. V mikroskopickom svete sa pohybujú aj experti z projektu Virlis, ktorí pod vedením Pascale Cossartovej z Pasteurovho inštitútu v Paríži skúmajú patogénnu listeriu monocytogenes. Počas svojej práce ponúklo spoločenstvo ôsmich európskych výskumných tímov, ktoré začalo spolupracovať v roku 1995, nové prístupy k liečbe, keď už antibiotiká nezaberajú. "Myslíme si, že ak chceme vyvinúť novú generáciu terapeutík, musíme úplne pochopiť proces infekcie. A to je presne to, čo robíme," prezradila Cossartová. Experti, ktorých ocenili v rámci Descartovej ceny určenej pre nadnárodné výskumné tímy, si v stredu rozdelili aj 1,360 milióna eur, čo je v prepočte asi 44 miliónov korún. Cenu za vedeckú komunikáciu a finančnú prémiu 60-tisíc eur (asi 2 milióny Sk), ktorú Európska komisia odovzdáva najlepším popularizátorom vedy, si domov odniesli astrofyzik a kozmológ Jean Pierre Luminet, spisovateľka Delphine Grinbergová a autor dokumentárneho filmu Most Of The Universe Is Missing, Peter Leonard. Luminetova fascinácia vesmírom je nákazlivá. Príslušníkom všetkých vekových skupín odovzdáva zrozumiteľné informácie prostredníctvom printových médií, televíznych šou či hudby. Autorka kníh Experiénces avec... Delphine Grinbergová zasvätila celý svoj život popularizácii vedy medzi najmladšími. Dokumentárny film Most Of The Universe Is Missing televíznej stanice BBC zase prináša satirický pohľad Leonarda na temnú hmotu a temnú energiu, ktoré tvoria väčšinu známeho vesmíru. Naprázdno neobišli ani piati víťazi Cien Marie Curie za mimoriadny vedecký príspevok. Svojím výskumom pokryli celú škálu tém siahajúcich od záhadnej temnej hmoty a T-buniek, cez sociologický a ekonomický výskum o tom, či nás ekonomický rast môže urobiť šťastnejšími, až po voľné radikály a nanorúrky. Každý z nich dostal 50-tisíc eur (asi 1,6 milióna Sk). Kým niektorí z týchto expertov vedia, čo skúmajú, iní sa to iba domnievajú. Rovnako je na tom aj Robert Nichol z kozmologického inštitútu University of Portsmouth, ktorý sa zaoberá záhadnou temnou energiou. "Skúmame niečo, o čom nikto ani len netuší, čo to môže byť. Stále sa snažíme pochopiť, kde to je, ako sa to šíri, či sa táto 'látka' mení s ohľadom na čas a priestor, ale tvorí to 75 percent energie vo vesmíre," priznal nadšený kozmológ. Podľa Nichola je štúdium temnej hmoty dôležitou vedou, ktorá síce nemá to isté využitie a výsledky ako ostatné, no jej výskum je pre ľudstvo dôležitý. "Nedokážem vám teraz povedať, čo vám temná energia prinesie zajtra. Jej štúdiom možno o sto, možno o tisíc rokov budeme mať nejaký konkrétny výstup a možno postavíme generátor temnej energie, ktorý vyrieši problém klimatických zmien. Je však dôležitým faktorom pri úplnom pochopení nášho vesmíru," spresnil Nichol. Ako dodal, skúmanie temnej energie je dôležité aj ako inšpirácia pre mladých vedcov. "Mladým sa dá ňou dokázať, že nevieme všetko. A to, že všetko nevieme, je výborné. Myslím si, že by sme ich mali podporovať, aby sa zapojili a možno raz jeden z nich túto záhadu vyrieši," vyhlásil Nichol. Cenu Marie Curie si prevzal aj molekulárny biológ Batu Erman z tureckej Univerzity Sabanci v Istanbule. Spolu so svojím tímom skúmal imunitné T-bunky alebo T-lymfocyty. "Skúmame týmus. Je to pre mnohých ľudí pomerne neznámy orgán, no vyvíjajú sa v ňom T-lymfocyty, ktoré náš organizmus bránia pred infekciami. Chceme pritom zistiť, ako môžeme zmeniť ich vývoj s použitím molekulárnej biológie. Meníme ich genetické zloženie, pridávame a odoberáme im rôzne gény a zisťujeme ako vytvárajú imunitný systém," vysvetlil Erman. Talianka Luisa Corradová z University of Cambridge si položila tri jednoduché otázky: "Sme vďaka ekonomickému rastu šťastnejší?", "Viac peňazí síce život uľahčuje, no sme so svojím životom viac spokojní?" a "Ako dokážu politické rozhodnutia ovplyvniť náš pocit blahobytu?". Vďaka tomuto výskumu sa jej podarilo vyvinúť nové techniky ekonomickej analýzy. "Museli sme vytvoriť viacstupňovú databázu, do ktorej sme zadávali informácie na lokálnej, regionálnej a národnej úrovni a ďalším krokom v našom výskume bolo pochopiť, ktoré faktory ovplyvňujú náš blahobyt," uviedla Corradová. Voľné radikály a okysličené tuky mnohí spájajú s rôznymi ochoreniami a problémami. To si však nemyslí Valerie O'Donnellová z Cardiff University. "Každý si myslí, že voľné radikály sú odporné toxické molekuly a sú zodpovedné za srdcové ochorenia a rakovinu. Rada by som však oponovala. Sú totiž zodpovedné aj za takmer všetky veľmi dôležité biologické a fyziologické procesy," spresnila. Z ceny Marie Curie sa radoval aj Talian Andrea Ferrari z Cambridge University. "Na uhlíkových technológiách je dobré to, že môžeme robiť základný výskum, ako aj spolupracovať s veľkými spoločnosťami. Takže v súčasnosti pracujeme aj na biofľašiach, žiletkách pre mužov aj pre ženy a nanorúrkach, ktoré sa budú dať použiť napríklad aj pri ultrarýchlych laseroch. Nanotechnológia je teda tu a je blízko k bežnému používaniu," špecifikoval Ferrari. SITA