Nákupné ceny mlieka stále nepokrývajú náklady na jeho výrobu

Nitra 21. februára (TASR) – Dva roky po skončení mliečnej krízy nie sú nákupné ceny mlieka na úrovni, ktorá by pokrývala náklady na jeho výrobu. „Nákupné ceny sa mierne zotavili. Či však počítame priemerné náklady na výrobu mlieka na kŕmny deň, alebo na kilogram mlieka, podľa priemernej úžitkovosti nám vychádzajú na zhruba 40 centov na kilogram mlieka. Pri minuloročnej priemernej nákupnej cene takmer 32 centov na kilogram mlieka teda prvovýrobcovia zaznamenali stratu v priemere 8 centov na kilogram mlieka,“ povedala Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka so sídlom v Nitre. Celková podpora z Európskej únie a zo štátu dosiahla v priemere necelých 5 centov na kilogram mlieka, vďaka čomu sa podarilo slovenským prvovýrobcom mlieka znížiť stratu na 3 centy na každý kilogram mlieka.


„Šťastnejšie podniky, ktoré mali nižšie náklady, alebo zaznamenali zisk z rastlinnej výroby, si vykryli stratu z predaja plodín. Tí menej šťastní sa rozhodujú skončiť s výrobou mlieka,“ skonštatovala Štefániková.

Slovenskí chovatelia dosiahli v minulom roku o viac ako 100 kilogramov vyššiu úžitkovosť na kravu a rok, ako je priemer v Európskej únii. Aj napriek veľkým výkyvom na trhu sa v priebehu posledných rokov dokázali mnohé podniky zmodernizovať a zostať konkurencieschopné. „Každoročne navštevujeme mliečne farmy našich európskych kolegov. Verte mi, že ani oni nevedia vyrobiť mlieko lacnejšie ako my. Utvrdzujeme sa v tom, že sme konkurencieschopní čo sa týka výšky nákladov, ale našu konkurencieschopnosť oslabujú nižšie nákupné ceny a tiež nižšie dotácie,“ potvrdil predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek.

Sektor prvovýroby mlieka je podľa jeho slov oslabený z predchádzajúcich kríz. „Bolo by potrebné, aby sme boli schopní pokryť aspoň výrobné náklady, čo pri priemernej strate 3 centy na kilogram mlieka a dodávkach vyše 800 miliónov kilogramov predstavuje takmer 25 miliónov eur,“ uviedol Pastorek.

Slovenský sektor mlieka zažil za posledných 10 rokov tri mliečne a jednu maslovú krízu. Všetky sprevádzali veľké straty chovateľov dojníc, ktoré spôsobili, že až 37 percent chovateľov ukončilo prvovýrobu. „Sektor mlieka je z dôvodu veľkých výkyvov na trhu oslabený a finančne poddimenzovaný. V záujme potravinovej bezpečnosti a udržania zamestnanosti, ktorá presahuje viac ako 10.000 zamestnancov, je dôležité urobiť všetko preto, aby sa stabilizoval,“ uviedla Štefániková. Pri nastavovaní nového programovacieho obdobia na roky 2021 – 2027 prvovýrobcovia aj spracovatelia mlieka dúfajú, že sa bude prihliadať aj na nevyhnutnosť investícií a inovácií prvovýrobných a spracovateľských prevádzok.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR