Najzaujímavejšie správy zo sveta vedy v roku 2012

BRATISLAVA 31. decembra (WEBNOVINY) - Aj v roku 2012 vedci na celom svete uskutočnili množstvo zaujímavých objavov, výskumov a projektov. Agentúra SITA prináša prehľad tých najvýznamnejších.


Vedci z Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) 4. júla potvrdili, že objavili novú subatomárnu časticu zhodnú s Higgsovým bozónom.

Existenciu tejto novej častice dokázali oba nezávislé experimenty vo Veľkom hadrónovom urýchľovači (LHC) - CMS aj ATLAS.

Higgsov bozón je subatomárna častica, o ktorej sa škótsky fyzik Peter Higgs pred desaťročiami domnieval, že by mohla vysvetliť, ako sa hmota spojila a vytvorila tak vesmír so všetkým, čo v ňom existuje. "Dosiahli sme míľnik v našom chápaní prírody," uviedol riaditeľ CERNu Rolf Heuer.

Vlani vedci z CERN-u poslali prúd neutrín zo Ženevy kolegom do 732 kilometrov vzdialeného laboratória Gran Sasso v Taliansku, pričom tieto častice tam dorazili o 60 nanosekúnd rýchlejšie než svetlo. Ak by sa tieto výsledky potvrdili, popreli by teóriu relativity Alberta Einsteina, podľa ktorej sa žiadna častica nemôže pohybovať rýchlejšie ako svetlo.

Tento rok však talianski experti vykonali opakovaný pokus, ktorý preukázal, že neutrína predsa len nie sú rýchlejšie ako svetlo. "Naše výsledky sú také, aké by chcel mať Einstein," uviedol držiteľ Nobelovej ceny za fyziku Carlo Rubbia z tímu ICARUS.

Českí vedci z Technickej univerzity v Liberci vyvinuli novú látku, ktorá dokáže zabiť akúkoľvek baktériu alebo vírus vrátane HIV. Postará sa o to špeciálna odolná vrstva tvorená katiónmi striebra, ktorá sa môže vo forme roztoku natrieť na akýkoľvek povrch. Táto vrstva je tenká iba 150 až 300 nanometrov a je veľmi odolná, takže je veľmi ťažké ju z povrchu odstrániť. Vďaka tomu sa nemôžu baktérie na povrchu zachytiť a namnožiť.


Veľký úspech slovenskej vedy

Slovenskí odborníci z Elektrotechnického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) na čele s Fedorom Gömörym zas zhotovili zaradenie, ktoré dokáže skryť predmety pred magnetickým poľom. Ide o trubičku s priemerom 13 milimetrov a dĺžkou 12 milimetrov vytvorenú z vrstiev supravodivých a feromagnetických materiálov. Slovenskí odborníci na tomto objave spolupracovali s vedcami z Universitat Autonoma de Barcelona, pričom výsledky ich výskumu zverejnil prestížny časopis Science.




Vedci objavili "AIDS 2"

Americkým expertom z National Institutes of Health (NIH) sa podarilo identifikovať nové autoimunitné ochorenie, ktoré u ľudí ázijského pôvodu vyvoláva symptómy podobné AIDS.

Ochorenie s predbežným názvom syndróm nedostatočnej imunity dospelých spôsobuje, že organizmus pacienta vytvára protilátky, ktoré napádajú jeho vlastný imunitný systém.

Na rozdiel od AIDS však túto chorobu nespôsobuje vírus a taktiež nie je nákazlivá. Prvé prípady nového ochorenia zaznamenali v roku 2004, pričom vedci z NIH ho začali skúmať o rok neskôr. Väčšina známych prípadov pochádza z Thajska a Taiwanu.

Jennifer Hughes a jej kolegovia z Whitehead Institute v Massachusetts sa rozhodli overiť tvrdenia spred niekoľkých rokov o tom, že o päť miliónov rokov úplne zmizne pohlavný chromozóm Y, ktorý majú len muži. Obavy, že v budúcnosti už nebudú existovať muži, vznikli na základe porovnania ľudských pohlavných chromozómov X a Y.

Tie mali podľa vedcov v minulosti rovnaký počet génov. Dnes má však chromozóm X približne 800 génov, kým Y len 78. Najnovší výskum však preukázal, že chromozóm Y v nedávnej minulosti mizol len v minimálnej miere. U mužov za ostatných šesť miliónov rokov neprišiel o žiadne gény a za ostatných 25 miliónov rokov len o jeden. To znamená, že ich miznutie bolo výrazné v dávnej minulosti, no potom sa rapídne spomalilo, až kým sa nezastavilo.


Gén nenarodeného dieťaťa

Americkým vedcom z University of Washington sa podarilo zo vzoriek krvi matky a slín otca sekvenovať genóm ich ešte nenarodeného dieťaťa. V čase odobratia vzoriek mal pritom plod iba 18 týždňov.

Odborníci najprv izolovali kúsky genómu plodu, ktoré sa prirodzene nachádzajú v krvi tehotných žien.

K týmto fragmentom následne pridali DNA rodičov, čím sa im podarilo vytvoriť takmer kompletný genóm plodu. Po pôrode ho potom porovnali s DNA dieťaťa, ktorú získali z pupočnej šnúry, pričom obe vzorky sa zhodovali na 98 percent.

Genóm dieťaťa obsahoval 44 nových mutácií, ktoré sa nevyskytovali ani u jedného z rodičov. Vedci dokázali 39 z týchto 44 mutácií odhaliť už pri testovaní DNA 18-týždňového plodu. Tento úspech by podľa odborníkov mohol v budúcnosti viesť k vývoju bezpečného testu na zisťovanie tisícok genetických porúch.

Vedci zo Cedars-Sinai Medical Center v Los Angeles zistili, že konzumácia menšieho množstva červeného vína môže znížiť riziko rakoviny prsníka. Tento objav čiastočne odporuje poznatku, že konzumácia akéhokoľvek alkoholu zvyšuje riziko rakoviny prsníka.

Odborníci na čele s Chrisandrou Shufelt však zdrôraznili, že tento pozitívny efekt má aj samotné červené hrozno a nie iba červené víno. Preto neodporúčajú, aby ženy miesto konzumácie červeného hrozna začali piť víno, ale aby v prípade rozhodovania sa o alkoholických nápojoch zvolili radšej červené víno.


Málo lásky poškodzuje dieťa

Americkí odborníci, ktorí skúmali mozgy dvoch trojročných detí, prišli na to, že nedostatok materinskej lásky zanechá na mozgu dieťaťa trvalé následky.

O jedno dieťa sa rodičia s láskou starali a boli mu vždy nablízku, to druhé bolo zanedbávané a navyše bolo obeťou týrania.

Výskumníci zistili, že mozog prvého dieťaťa bol podstatne väčší, pričom v prípade druhého dieťaťa niektoré časti mozgu neboli vôbec vyvinuté.

Dieťa s väčším mozgom bude podľa odborníkov v dospelosti podstatne inteligentnejšie a oveľa ľahšie si bude budovať vzťahy. Druhé pozorované dieťa má predispozíciu na závislosť od drog, zrejme bude mať problém nájsť si prácu a začleniť sa do spoločnosti.

Karen Ersche a jej tím z University of Cambridge zistili, že s náchylnosťou k závislosti od drog sa už človek narodí a dokonca môže byť dedičná. Odborníci skúmali mozog 50 zdravých ľudí, ktorých členovia rodiny nikdy neboli závislí, a 50 párov súrodencov, pričom jeden z nich je alebo bol závislý od kokaínu a druhý drogy nikdy nevyskúšal. Zistili, že súrodenecké páry mali oproti zdravým jednotlivcom zhodné abnormality. Z toho vyplýva, že biologickí súrodenci mali náchylnosť k závislosti už vrodenú, ibaže jeden z nich dokázal tomuto faktoru odolať.


To najlepšie nakoniec

Psychológovia z Michiganskej univerzity zistili, že ľudia najviac ocenia zážitok, o ktorom vedia, že je posledný.

Dokázali tak, že slovné spojenie ‘najlepšie na koniec’ má svoje opodstatnenie. Na experimente sa zúčastnilo 52 študentov a študentiek, ktorým postupne rozdali päť malých čokolád s rôznymi príchuťami.

Tie jednu po druhej hodnotili. Niektorým pri piatej z nich povedali, že už viac čokolády nedostanú, ostatných na to zas neupozornili.

Štúdia ukázala, že ak študenti vedeli, že je to ich posledná čokoláda, vo vyše dvoch z troch prípadov im pripadala najchutnejšia. Z tých, ktorí o tom nevedeli, si ju vybralo len 22 percent.


S pocitom viny lepšie chutí

Odborníci z Northwestern University v štáte Illinois zas dospeli k záveru, že najlepšie chutí jedlo, pri ktorom má človek pocit viny.

Zistili to pomocou experimentu, počas ktorého 40 ľuďom rozdali časopisy, pričom niektoré z nich boli zamerané na zdravý životný štýl. Následne všetci zúčastnení dostali čokoládovú tyčinku a práve tým, ktorí sa na základe 'zdravej' obálky cítili previnilo, chutila omnoho viac.

Ďalšou časťou výskumu boli rozhovory so 108 študentmi, ktorých požiadali, aby opísali tri zážitky. Jedna tretina z nich spomínala na tie, pri ktorých sa cítili previnilo, ďalšia na tie, pri ktorých mali pocit znechutenia a posledná tretina mohla hovoriť, o čom chcela.

Opäť sa potvrdilo, že čokoládový bonbón najviac chutil tým, ktorí si pripomenuli svoj pocit viny. Ďalšia časť experimentu dokázala, že vina nesúvisí iba s pôžitkom z jedla. Ženy, ktorým vedci navodili pocit viny, si totiž omnoho viac užívali prezeranie internetových profilov rôznych mužov.


Tri sekundy a dosť

Vedci z Manchesterskej metropolitnej univerzity preskúmali rozšírenú teóriu o tom, že konzumácia jedla zdvihnutého zo zeme do troch sekúnd je bezpečná.

Ako pokusné potraviny si vybrali chlieb s lekvárom, uvarené cestoviny, šunku, keksy a sušené ovocie. Všetky hodili na zem a následne zisťovali, či sa baktérie počas troch sekúnd stihli začať šíriť.

Štúdia ukázala, že pokrmy s mimoriadne vysokým obsahom soli a cukru boli po spadnutí na zem pomerne neškodné, keďže baktérie na nich prežívajú len s ťažkosťami. Šunka a chlieb s lekvárom teda v teste dopadli dobre.

Na sušenom ovocí a uvarených cestovinách sa však po troch sekundách objavili kvasinky a baktéria klebsiella, ktorá môže spôsobiť zápal pľúc, rôzne infekcie močových ciest či sepsu. Keďže keksy majú nízky obsah vody, aj po dlhšom čase na zemi bola ich konzumácia relatívne bezpečná.


Psom vrátili pohyb

Britským odborníkom z University of Cambridge sa podarilo prinavrátiť ochrnutým psom pohyblivosť zadných nôh po tom, čo im vstrekli do poškodeného miesta v mieche bunky zo sliznice nosa.

Išlo o vôbec prvú štúdiu tohto druhu, počas ktorej namiesto laboratórnych zvierat použili domáce zvieratá s poraneniami z reálneho života.

Vedci najprv psom odobrali zo sliznice nosa nervové bunky, ktoré následne niekoľko týždňov pestovali v laboratórnych podmienkach. Z 34 psov potom 23 vstrekli tieto bunky do poškodeného miesta, zvyšné psy z kontrolnej skupiny dostali namiesto toho placebo.

U viacerých psov, ktorým tieto bunky transplantovali, sa po niekoľkých mesiacoch obnovila pohyblivosť zadných nôh. V kontrolnej skupine sa tak nestalo ani u jedného psa. Podľa vedcov tieto bunky zregenerovali nervové vlákna v okolí poškodeného miesta v mieche, čo psom prinavrátilo pohyblivosť zadných končatín a tiež koordináciu pohybu s prednými nohami.

Ich kolegovia z Inštitútu oftalmológie na University College London zas prišli na spôsob, ako šeroslepým myšiam umožniť videnie v slabom svetle. Myšiam implantovali 200-tisíc tyčiniek, ktoré získali z očí zdravých mladých myší. Tieto bunky nielenže dokázali prežiť a integrovať sa, ale tiež vytvoriť si spojenie s mozgom potrebné na prenos vizuálnej informácie. Po niekoľkých týždňoch nasledovali testy, pri ktorých sa ukázalo, že zvieratá po zákroku reagovali na stimuláciu slabým svetlom.


Ramzesovi III. podrezali hrdlo

Vedci z EURAC - Institute for Mummies and the Iceman prišli s tvrdením, že egyptského faraóna Ramzesa III. pravdepodobne zavraždili pri palácovom prevrate.

Paleopatológ Albert Zink a jeho kolegovia pomocou počítačovej tomografie faraónovej múmie odhalili na jeho hrdle veľkú reznú ranu, ktorá mohla byť príčinou jeho smrti.

O tejto rane doteraz odborníci nevedeli, pretože je prekrytá bandážami, ktoré sa nemôžu z múmie odstrániť.

Zink taktiež potvrdil, že pozostatky neznámeho človeka, ktoré sa našli v kráľovskej hrobke neďaleko Údolia kráľov, patrili Ramzesovmu synovi Pentawerovi.


Ötzi mal hnedé očká

Zink a jeho kolegovia tento rok taktiež sekvenovali kompletný genóm 5300-ročnej múmie menom Ötzi, ktorú objavili v roku 1991 v Ötztalských Alpách.

Z ich výskumu vyplýva, že Ötzi mal hnedé oči, krvnú skupinu 0, intoleranciu na laktózu a predispozíciu na aterosklerózu.

V jeho genóme taktiež objavili DNA baktérie druhu Borrelia burgdorferi, čím sa stal Ötzi vôbec najstarším zdokumentovaným prípadom lymskej boreliózy.

Taktiež zistili, že Ötzi bol príbuznejší súčasným obyvateľom Korziky a Sardínie než ľuďom z Álp, kde jeho múmiu našli. Odborníci predpokladajú, že jeho predkovia pochádzali z Blízkeho východu, čo by vysvetľovalo aj jeho intoleranciu na laktózu.


Nový "Homo" z Číny

Austrálski vedci z University of New South Wales pod vedením Darrena Curnoea identifikovali fosílne pozostatky pravekých ľudí, ktoré by mohli predstavovať doteraz neznámy druh rodu Homo.

Kosti pochádzajúce z juhočínskych provincií Jün-nan a Kuang-si patrili minimálne piatim jedincom, pričom ich vek určili na 11 500 až 14 500 rokov.

Vedci zatiaľ tieto fosílie pomenovali ľudia z Jaskyne červeného jeleňa podľa jedného z nálezísk. Podľa niektorých odborníkov mohlo ísť aj o krížencov Homo sapiens a niektorého zo starších zástupcov druhu Homo.

Francúzski odborníci z Institut de Pharmacologie Moléculaire et Cellulaire zistili, že jed mamby čiernej (Dendroaspis polylepis) obsahuje analgetikum, ktoré je rovnako účinné ako morfium, nemá však väčšinu jeho vedľajších účinkov. Jed mamby čiernej obsahuje proteíny zvané mambalgíny, ktoré utišujú bolesť úplne iným spôsobom ako morfium, ktoré okrem iného vyvoláva závislosť. Tento objav mohol viesť k vývoju nových liekov proti bolesti, pretože testy na ľudských bunkách ukázali, že mambalgíny majú podobný účinok aj u ľudí.

Japonskí vedci na čele s Džodžim Otakim z University of the Ryukyus objavili dôkazy o tom, že vlaňajšia katastrofa v jadrovej elektrárni vo Fukušime spôsobila mutácie u motýľov druhu Pseudozizeeria maha. Vedci u tohto hmyzu zaznamenali rôzne abnormality ako napríklad menšie krídla, nerovnomerne vyvinuté oči, zdeformované tykadlá alebo zmeny v sfarbení. Odborníci dva mesiace po spomínanej nehode odchytili 144 dospelých motýľov na desiatich rôznych lokalitách vrátane Fukušimy. Celkovo až dvanásť percent jedincov boli mutanti, pričom najviac mutácií objavili u motýľov žijúcich v oblastiach s najväčšou úrovňou radiácie.


Neprebádané moria a oceány

Medzinárodný tím 120 odborníkov vypracoval štúdiu, z ktorej vyplýva, že približne dve tretiny všetkých druhov morských organizmov sú zatiaľ vedecky nepopísané.

Odborníci došli k záveru, že v oceánoch žije celkovo menej než milión druhov, čo je o niečo menej než tvrdili viaceré predchádzajúce štúdie.

Doteraz bolo popísaných približne 226-tisíc druhov a ďalších 72-tisíc bolo objavených, zatiaľ však neboli vedecky popísané.

Tempo objavovania neznámych druhov sa však neustále zvyšuje, pričom v uplynulej dekáde vedci popísali až 20-tisíc nových druhov.

Vedci predpokladajú, že väčšinu zatiaľ neobjavených druhov tvoria malé kôrovce, mäkkýše, riasy, obrúčkavce a hubky.

Britským a novozélandským vedcom sa podarilo v Kermadeckej priekope severne od Nového Zélandu objaviť v hĺbke približne 7000 metrov obrovské kôrovce z radu Amphipoda, ktoré dorastajú do dĺžky až 34 centimetrov. Zástupcovia tohto radu pritom dorastajú väčšinou do veľkosti dvoch až troch centimetrov.

Odborníci z University of Aberdeen a novozélandského National Institute of Water and Atmospheric Research objavili spomínané kôrovce počas expedície, ktorej cieľom bolo chytiť do pascí druh hlbokomorskej ryby z čeľade Liparidae.

V hĺbke 7000 metrov sa im však do pascí chytilo aj sedem jedincov spomínaných kôrovcov, z ktorých najväčší meral 28 centimetrov. Ďalších deväť jedincov sa im podarilo vyfotografovať, pričom jeden z týchto kôrovcov mal pravdepodobne dĺžku až 34 centimetrov.

Tím britských a austrálskych vedcov zaznamenal vôbec prvé prípady rakoviny kože u morských rýb vo voľnej prírode. Toto ochorenie objavili u druhu Plectropomus leopardus, ktorý patrí k významným komerčne loveným rybám. Choré jedince našli na dvoch lokalitách v chránenej časti Veľkého bariérového útesu na východ od Austrálie, pričom tieto lokality sa nachádzajú priamo pod najväčšou ozónovou dierou na Zemi. Z celkového počtu 136 preskúmaných jedincov objavili rakovinu u dvadsiatich.


Globálne otepľovanie scvrkáva rybičky

Ilustračné foto: SITA/AP Kanadskí odborníci z The University of British Columbia prišli s tvrdením, že globálne otepľovanie spôsobí, že ryby sa do roku 2050 zmenšia až o 24 percent.

Experti na čele s Williamom Cheungom k tejto prognóze dospeli na základe počítačového modelu vplyvu zvyšujúcich sa teplôt na viac než 600 druhov rýb.

Ich štúdia ukázala, že hlavnou príčinou efektu otepľovania na veľkosť rýb je skutočnosť, že čím je vyššia teplota vody, tým menej rozpusteného kyslíku sa v nej nachádza.

Tri zaujímavé štúdie sa týkali aj žralokov. Vedci najprv pri pobreží Austrálie vôbec po prvý raz objavili krížence žralokov. Odborníci z The University of Queensland a James Cook University zaznamenali celkovo 57 krížencov žralokov druhov Carcharhinus limbatus a Carcharhinus tilstoni, pričom tieto krížence vyzerali byť silnejšie ako pôvodné dva druhy a preto je možné, že ich postupne v prírode nahradia.

Francúzski biológovia zo Centre de Recherche Insulaire et Observatoire de l’Environnement potom zistili, že žraloky si medzi sebou vytvárajú vzťahy a majú tak komplexný sociálny život. Toto zistenie odporuje všeobecnej predstave, že žraloky sú samotárske živočíchy. A nakoniec americko-nemecký vedecký tím skúmal silu zhryzu 13 druhov žralokov a im príbuzných chimér, pričom zistil, že v pomere k veľkosti má najsilnejší zhryz žralok belavý (Carcharhinus leucas). Čeľuste dospelých jedincov tohto druhu dokážu vyvinúť silu až 6000 newtonov.

Austrálski vedci z vládnej agentúry Australian Antarctic Division vo februári oznámilli, že sa im ako prvým na svete podarilo natočiť zábery vzácneho vorvaňovca Shepherdovho (Tasmacetus shepherdi).

Odborníci skupinu približne dvanástich týchto veľrýb nakrútili v januári vo vodách Bassovho prielivu medzi Tasmániou a Austráliou. Toto pozorovanie tak odporuje všeobecnému predpokladu odborníkov, že ide o samotársky druh.


Iceberga objavili pri Kamčatke

Pri pobreží ruského polostrova Kamčatka zas odborníci po prvý raz pozorovali čisto bielu dospelú kosatku dravú (Orcinus orca). Išlo o samca, ktorého nazvali Iceberg (v preklade Ľadovec, pozn. SITA). Všetky doterajšie pozorovania bielych kosatiek sa týkali iba mláďat, vrátane v zajatí chovaného mláďaťa menom Chima.

To trpelo vzácnym Chediakov-Higashiho syndrómom a zomrelo v roku 1972. Iceberg je však podľa názoru vedcov zdravý a vedie normálny život ako ostatní členovia jeho skupiny.









Nečakané spojenectvo delfínov

V Moretonskom zálive na východe Austrálie zaznamenala Ina Ansmann a jej kolegovia z The University of Queensland spojenie dvoch skupín delfínov skákavých (Tursiops truncatus) do jednej.

Podľa vedcov sa tak stalo krátko po tom, čo v niektorých častiach tohto zálivu začal platiť zákaz komerčného rybolovu.

Delfíny z Moretonského zálivu boli jedinou známou populáciou tohto druhu zloženou z dvoch skupín, ktoré spolu navzájom nekomunikovali ani nespolupracovali pri love.

Jedna skupina sa živila primárne nechcenými úlovkami z rybárskych lodí, zatiaľ čo druhá si hľadala potravu prirodzeným spôsobom.

Po tom, čo začať platiť spomínaný zákaz, však počet rybárskych lodí v zálive klesol o 50 percent. Vedci tak mali jedinečnú možnosť pozorovať, ako sa delfíny tejto zmene prispôsobia.

Neurologička Galit Shohat-Ophir spolu s kolegami odhalila, že samce mušiek druhu Drosophila melanogaster, ktoré neuspeli u samíc, pijú omnoho viac alkoholu, ako tie, ktorým sa podarilo spáriť. Z výsledkov ich štúdie vyplýva, že alkohol stimuluje mozgy mušiek ako "odmena" a to podobným spôsobom ako sexuálne uspokojenie.

Americkí vedci z Massachusetts Institute of Technology pomocou počítačových simulácií zisťovali, ako pavučiny reagujú na rôzne príčiny zaťaženia vrátane silného vetra na úrovni hurikánu. Zistili, že kľúčom k ich pevnosti je schopnosť prispôsobiť sa rôznym úrovniam mechanického zaťaženia. Tím Markusa Buehlera odhalil, že konštrukcia pavučiny a jej jedinečné vlastnosti umožňujú, že aj keď sa jedno vlákno roztrhne, zvyšok pavučiny zostane neporušený.


Pavúčie vlákna ako struny

Japonský vedec Šigejoši Osaki z Nara Medical University zas použil tisíce vlákien pavúčieho hodvábu, aby z nich vytvoril husľové struny.

Oproti tradičným strunám, vyrobeným z čriev alebo ocele, vytvárajú hodvábne struny "mäkký a prenikavý" zvuk.

Zaujímavá farba zvuku môže byť spôsobená stočením strún, ktoré nenecháva prakticky žiaden priestor medzi jednotlivými vláknami.

Tím Adama van Casterena z The University of Manchester strávil rok na severe indonézskeho ostrova Sumatra, kde sledoval a filmoval orangutany sumatrianske (Pongo abelli). Odborníci počas svojho výskumu zistili, že tieto primáty majú rozvinuté staviteľské schopnosti, ktoré využívajú pri stavbe svojich hniezd.

Orangutany si z hrubších konárov najprv vytvoria kostru hniezda, pričom využívajú ohybnosť vetiev. Kostru hniezda následne vystelú tenšími vetvami s listami. Týmto spôsobom vytvoria pevné a zároveň pohodlné hniezdo, ktoré dokážu zhotoviť za niekoľko minút. Mechanické testy odhalili, že orangutany si vyberajú konáre na základe ich štruktúrnych vlastností.


Lovec kakadu

V zajatí chovaný kakadu Goffinov (Cacatua goffiniana) menom Figaro prekvapil vedcov, keď si spontánne začal vyrábať a používať pomôcky na dosiahnutie potravy.

Z prírody pritom takéto správanie u tohto druhu nie je známe. Neďaleko Viedne žijúci Figaro upútal pozornosť vedcov počas hry s kamienkom, ktorý mu po chvíli vypadol mimo voliéru.

Keď sa mu ho nepodarilo dosiahnuť nohou, papagáj použil paličku, ktorou si ho prisunul bližšie, až kým naň nedočiahol zobákom.

Vedci sa preto rozhodli Figara otestovať tak, že mu mimo voliéry umiestnili orechy, pričom jeho snaženie zaznamenávali na video. Pri prvom pokuse sa Figaro neúspešne pokúšal dosiahnuť na orech paličkou, ktorá bola príliš krátka.

Následne si však vyrobil vlastný nástroj, keď z dreva vytrhol veľké triesky so správnym tvarom a veľkosťou na dosiahnutie orechov. Vedci tento test vyskúšali celkovo desaťkrát počas troch dní a Figaro v ňom vždy uspel, pričom čas potrebný na splnenie úlohy sa postupne skracoval.


Ohorky poslúžili vtákom k stavbe

Mexickí vedci na čele s Isabel López-Rull z Universidad Nacional Autónoma de México chceli vedieť, prečo tak veľa hniezd vtákov žijúcich v mestách obsahuje zvyšky cigariet.

Zistili, že vtáky používajú ohorky pri stavbe svojich hniezd úmyselne, aby sa tak zbavili parazitov a tiež ako tepelnú izoláciu. Ide o modifikáciu správania z voľnej prírody, keď si niektoré vtáky nosia do hniezd čerstvé rastliny obsahujúce prchavé látky, ktoré odpudzujú parazitov.

Tím francúzskych odborníkov zistil, že sumce veľké (Silurus glanis) žijúce v rieke Tarn sa naučili loviť vtáky na súši. Používajú pri tom podobnú techniku ako kosatky dravé (Orcinus orca) pri love uškatcov, keď sú viac než polovicou tela mimo vody.

Vedci sumce pozorovali z jedného z mostov, odkiaľ videli, ako lovia v plytkej vode pri brehu, kam chodia vtáky, predovšetkým holuby, piť. Celkovo zaznamenali a nafilmovali 45 prípadov, keď sumce počas lovu čiastočne alebo úplne vyliezli z vody, pričom v 28 percentách prípadov sa im korisť podarilo uloviť. Napádali pritom iba pohybujúce sa vtáky, zatiaľ čo nehybne stojace jedince si nevšímali, a to ani v prípade, že k nim boli veľmi blízko.

Vedci z Maďarska a Švédska objavili dôvod, prečo sú zebry pruhované. Podľa nich pruhy týchto kopytníkov slúžia ako ochrana pred ovadmi, ktoré sa živia ich krvou. Podľa ich výskumu je vzor zebrieho pruhovania pre tento hmyz neatraktívny.

Fínskemu biológovi Jyrkimu Hokkanenovi sa počas augustovej dovolenky na Borneu podarilo zblízka nafilmovať vzácneho leoparda Diardovho (Neofelis diardi). Ide o vôbec prvý detailný videozáznam tejto mačkovitej šelmy, ktorá bola až do roku 2007 považovaná za poddruh leoparda obláčikového (Neofelis nebulosa). Všetky doterajšie zábery zachytávali leoparda Diardovho iba z diaľky a v behu.




Fotografia pinky, ktorá sa skrývala desaťročia

Francúzskemu fotografovi prírody Yannovi Muzikovi sa zas na Tibetskej náhornej plošine v čínskej provincii Čching-chaj podarilo odfotiť pinku Sillemovu (Leucosticte sillemi), ktorú od jej objavenia v roku 1929 nikto nevidel.

Vzácneho vtáka odfotil v júni keď sa mal zúčastniť na horskej výprave, avšak pre otravu jedlom musel zostať v základnom tábore.

Americkí vedci z Louisiana State University objavili v pralesoch na východe štátu Papua-Nová Guinea miniatúrnu žabu, ktorá sa s priemernou dĺžkou 7,7 milimetra stala najmenším známym stavovcom na svete.

Novoobjavená žaba, ktorá dostala vedecké pomenovanie Paedophryne amauensis, žije v opadanom lístí a jej objavenie bolo preto veľmi náročné. Okrem toho ich volania pripomínajú zvuky podobné tým, ktoré vydáva hmyz.

Na severe Madagaskaru zas tím nemeckých a amerických biológov objavil štyri druhy miniatúrnych chameleónov rodu Brookesia, ktoré patria medzi najmenšie plazy na svete. Najmenší z nich, Brookesia micra, dorastá do dĺžky iba 29 milimetrov. Odborníci vedení Frankom Glawom zo Zoologische Staatssammlung München objavili nové chameleóny v noci, keď tieto miniatúrne plazy vyliezajú na stromy.


Svetielkujúceho švába popísali Slováci

Objav nového druhu si na svojej konto pripísali aj slovenskí vedci Peter Vršanský a Dušan Chorvát, ktorí popísali svetielkujúceho švába s názvom Lucihormetica luckae, ktorý je však v súčasnosti už pravdepodobne vyhynutý.

Jedinú známu lokalitu jeho výskytu totiž v decembri 2010 zničil výbuch ekvádorskej sopky Tungurahua.

Entomológovia Marco Gottardo a Philipp Heller popísali nový druh pakobylky, ktorá je natoľko odlišná od všetkých ostatných zástupcov radu Phasmatodea, že jej presné taxonomické zaradenie nie je zatiaľ známe.

Druh, ktorý sa vyskytuje na filipínskom ostrove Mindoro, dostal vedecké pomenovanie Conlephasma enigma. Na rozdiel od väčšiny pakobyliek nemá Conlephasma enigma krídla, jej telo je mohutnejšie a nohy kratšie. Ďalšími výraznými rozdielmi sú, že nežije na stromoch ale na zemi a tiež je výrazne sfarbená.

Americkí a novozélandskí vedci popísali dva nové druhy vyhynutých tučniakov, ktoré žili na Novom Zélande pred 27 miliónmi rokov. Nové druhy nazvali Kairuku grebneffi a Kairuku waitaki, pričom prvý z nich dorastal do výšky až 125 centimetrov, a patril tak k vôbec najväčším známym tučniakom.


Obama v ríši zvierat

Aj tento rok sa rozhodli vedci pomenovať viaceré novoopísané druhy po známych osobnostiach.

Podľa amerického prezidenta Baracka Obamu sa napríklad volajú ostriežovitá rybu Etheostoma obama, praveká jašterica Obamadon gracilis alebo pavúk Aptostichus barackobamai.

Ďalší pavúk Prethopalpus attenboroughi zas dostal meno po britskom dokumentaristovi Davidovi Attenboroughovi a nový druh morského parazitického kôrovca jeho objaviteľ pomenoval Gnathia marleyi podľa legendárneho reggae hudobníka Boba Marleyho.

Čínski paleontológovia zistili, že slony, ktoré pred 3000 rokmi žili na severe Číny, patrili k prehistorickému druhu Palaeoloxodon namadicus.

Doteraz si pritom odborníci mysleli, že šlo o slony ázijské (Elephas maximus). Toto zistenie navyše dokazuje, že druh Palaeoloxodon namadicus žil o sedemtisíc rokov dlhšie, než sa predpokladalo.

Ich kolegovia z Čínskej akadémie vied v Pekingu na čele so Singom Suom popísali doteraz neznámy druh mäsožravého dinosaura z nadčeľade Tyrannosauroidea, ktorý bol s dĺžkou deväť metrov a hmotnosťou 1 400 kilogramov zatiaľ najväčším známym opereným živočíchom.

Yutyrannus huali, ako Su s kolegami tohto príbuzného Tyrannosaura rexa pomenoval, žil pred približne 125 miliónmi rokov na území dnešnej čínskej provincie Liao-ning. Objav tohto druh je tak prvým priamym dôkazom existencie veľkých operených dinosaurov.

Vedcom z Inštitútu bunkovej biofyziky Ruskej akadémie vied sa podarilo vypestovať rastliny druhu Silene stenophylla z plodov, ktoré boli približne 30-tisíc rokov zamrznuté v sibírskom permafroste. Odborníci plody objavili v norách hlodavcov na brehoch rieky Kolymy. Ide o vôbec najstarší rastlinný materiál, z ktorého sa podarilo vypestovať novú rastlinu. Rekord doteraz držali dvetisícročné semená palmy datľovníka pravého (Phoenix dactylifera) nájdené v Izraeli.


Arktída sa roztápa rekordne rýchlo

Toto leto americkí vedci z Goddardovho centra pre vesmírne lety oznámili, že ľadová pokrývka Arktídy dosiahla najnižšiu zaznamenanú úroveň od roku 1979, keď sa začali využívať satelitné snímky.

Ľadová pokrývka mala toto leto rozlohu iba 4,1 milióna kilometrov štvorcových, pričom doterajšie minimum z 18. septembra 2007 bolo 4,17 milióna kilometrov štvorcových.

Americkí odborníci z Yale University prišli s tvrdením, že Amerika a Eurázia sa v priebehu najbližších 50 až 200 miliónov rokov zrazia v oblasti Severného pólu a vytvoria tak nový superkontinent, ku ktorému sa neskôr pripoja aj Afrika a Austrália. Tento nový superkontinent nazvali Amasia.

Austrálski vedci z The University of Sydney zistili, že jeden z malých ostrovov v južnej časti Tichého oceánu v skutočnosti neexistuje. Sandy Island sa mal podľa viacerých máp vrátane Google Earth a Google Maps nachádzať v Koralovom mori medzi východným pobrežím Austrálie a Novou Kaledóniou, vedci tam však namiesto neho našli iba more s hĺbkou 1400 metrov. Tento ostrov sa pritom na rôznych mapách objavuje už minimálne desať rokov.

Zdroj: archív agentúry SITA.