Najvyššiu pružnosť na trhu práce má dánska legislatíva, SR zaostáva

Bratislava 28. januára (TASR) – Dánsko, USA a Japonsko. Táto trojica krajín poskytuje najvyššiu mieru flexibility na trhu práce. Vyplýva to z aktuálneho Indexu pružnosti zamestnávania, ktorý je posudzovaný na základe údajov Svetovej banky a zahŕňa 41 krajín v rámci Európskej únie a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Slovensko sa v tomto rebríčku umiestnilo na 26. mieste.


Index porovnáva legislatívu krajín v oblasti vzniku pracovného miesta, jeho priebehu a ukončenia. Krajiny, ktoré legislatívne určujú menej parametrov pracovného pomeru, majú pružnejší trh práce. "Lídrom tohto rebríčka je Dánsko, kde zákon neurčuje ani minimálnu mzdu, ani dĺžku pomeru na dobu určitú, neukladá povinnosť vyplácať odstupné. Tieto parametre sú predmetom dohody zamestnanca a zamestnávateľa a ich kolektívneho vyjednávania," priblížil Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (Iness), ktorý sa spolu s ďalšími zahraničnými analytikmi podieľal na zostavovaní indexu.

Na opačnom konci rebríčka sa umiestnili krajiny, ktoré regulujú väčšinu parametrov pracovného pomeru. "Najnižšie sa umiestnilo Francúzsko, kde napríklad nie je možné uzavrieť kontrakt na dobu určitú pre trvalé úlohy," vysvetľuje Iness.

Slovenský Zákonník práce je prísnejší ako legislatíva v Českej republike, Maďarsku aj Rakúsku. Pozíciu Slovenska najviac určujú podmienky prijímania a prepúšťania zamestnancov. Regulácia pri vzniku pracovného pomeru patrí k tým prísnejším, keďže len päť krajín zo 41 ju má prísnejšiu. "Pozíciu SR negatívne ovplyvňuje pružnosť pri pracovných zmluvách na dobu určitú. Zákonník práce ich síce umožňuje, ale maximálna povolená dĺžka dva roky pri opakovanom predĺžení je relatívne nízka," vysvetlil Iness. Na porovnanie - vo Fínsku existuje možnosť päťročnej práce na dobu určitú, deväťročná je v Českej republike a 10-ročná je vo Švajčiarsku. "Platí pritom, že čím dlhšia je možnosť pomeru na dobu určitú, tým ochotnejší sú zamestnávatelia vytvárať pracovné miesta v prípade neistoty dopytu po ich produkcii," vysvetlil Iness.

Osobitným problémom sú aj výdavky pri ukončení pracovného pomeru, ktoré patria na Slovensku medzi najvyššie. Tridsať krajín totiž zákonom predpisuje nižšie výdavky. "Dalo by sa hovoriť o paradoxe, keď výplata odstupného je povinná i napriek tomu, že zamestnanci sú povinne poistení pre prípad straty zamestnania, a teda majú garantovanú náhradu príjmu," uviedol Iness. Na druhej strane však boli doteraz Zákonníkom práce relatívne pružne nastavené podmienky pracovného času. Len štyri krajiny v rámci indexu ich mali nastavené voľnejšie.

V krajinách s nízkou pružnosťou zamestnávania dochádza k tzv. dualite na pracovnom trhu. "Nízka pružnosť zamestnávania znamená, že na trhu vzniknú dve skupiny zamestnancov. Jednou sú tí, ktorí sú vo veľkých, obzvlášť výrobných firmách s vyššími mzdami, ktorým Zákonník práce zvyšuje ochranu. Druhou skupinou sú študenti, nízkokvalifikovaní ľudia alebo matky, ktorí nemajú tieto výhody veľkých podnikov. Pre nich bude vznikať menej pracovných miest, alebo miesta s nižšími mzdami," dodal analytik Iness Radovan Ďurana. Zamestnávatelia tiež môžu byť menej ochotní prijímať nízkokvalifikovaných ľudí.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR