Najväčšiu zložku komunálneho odpadu tvorí bioodpad, triedi sa ale málo

Bratislava 3. september (TASR) - Najväčšiu zložku komunálneho odpadu tvorí bioodpad, minimálne 45 percent. Na jeho triedenie si však ľudia ešte len zvykajú. V prípade kompostovania im tiež často chýbajú informácie, hovorí riaditeľka Inštitútu cirkulárnej ekonomiky Ivana Maleš. Vo väčšine obcí, ktoré kompostéry poskytujú, sa však podľa nej povedomie o spracovávaní bioodpadu zlepšuje.


V Bratislave napríklad podľa údajov bratislavskej mestskej spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) bioodpad tvoril asi 2 percentá vyzbieraného odpadu. Ďalší bioodpad sa mohol spracovať v kompostéroch, ktorých je v hlavnom meste 2500. Keďže Bratislava zmesový komunálny odpad spaľuje, nemusí na rozdiel od väčšiny ostatných miest a obcí zabezpečiť všetkým svojim obyvateľom zberné nádoby alebo záhradné kompostéry.

Aj tu sa však podľa Maleš situácia zlepšuje. Od augusta si napríklad kompostér v Bratislave môžu vyžiadať aj bytové domy. "Spôsobil to aj tlak obyvateľov. Po komunitných kompostoviskách bol stále väčší dopyt," tvrdí. To, že mesto sa rozhodlo v strede roka novelizovať všeobecne záväzné nariadenie o nakladaní s odpadmi, podľa jej slov nie je úplne bežné.

Pripomína, že kompostérov bude pribúdať. Na nákup kompostovacích zásobníkov pre obyvateľov Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v tomto roku zazmluvnilo 254 projektov pre 835 obcí v celkovej sume vyše 33 miliónov eur. Projekty sa zaplatia z eurofondov, spolufinancované sú zo štátneho rozpočtu.

Podľa Maleš sa v netriedenom odpade typicky nachádza 45 percent bioodpadu, 14 percent papiera, 11 percent plastov a 10 percent skla. Zmesový odpad, ktorý patrí do čiernej nádoby, tvorí asi 4 percentá odpadu. Zvyšok môže tvoriť textil, kovy, anorganický odpad, tetrapaky a nebezpečný odpad.

Podľa údajov OLO tvoril v Bratislave zmesový odpad takmer trištvrtinu vyzbieraného odpadu. Päť percent tvoril papier a lepenka, tri percentá plasty, štyri percentá sklo a dve percentá bioodpad.

Napríklad pri triedení plastov je však problémom, že býva znečistený. "Nedávno sme realizovali analýzu obsahu kontajnera na plasty v Bratislave, 16 percent z neho tvorili nečistoty," opisuje Maleš. Našli v ňom napríklad papier, molitan alebo textil. "Zistili sme, že plastový kontajner je pre ľudí pre všetko - čo neviem, kam dať, dám do plastov," konštatuje.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR