|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
15. decembra 2017
Najväčšiu kúpnu silu v EÚ mali vlani obyvatelia Luxemburska
Najväčšiu kúpnu silu v celej Európskej únii (EÚ) mali vlani obyvatelia Luxemburska. Ukázali to revidované, spresnené údaje európskeho štatistického úradu ...
Zdieľať
Ilustračné foto. Foto: TASR/AP
Luxemburg 15. decembra (TASR) - Najväčšiu kúpnu silu v celej Európskej únii (EÚ) mali vlani obyvatelia Luxemburska. Ukázali to revidované, spresnené údaje európskeho štatistického úradu Eurostat.Podľa Eurostatu tzv. skutočná individuálna spotreba (Actual Individual Consumption, AIC), ktorá je meradlom materiálneho blahobytu domácností, sa v členských štátov EÚ vlani pohybovala v pásme od 53 % priemeru celej Únie (v Bulharsku) do 132 % (v Luxembursku).
Zo spresnených štatistík vyplýva, že v 18 štátoch EÚ bola hodnota tohto ukazovateľa pod priemerom EÚ a v 10 bola úroveň AIC na obyvateľa nad priemerom EÚ.
Najvyššiu skutočnú individuálnu spotrebu malo vlani Luxembursko, a to 132 %. To znamená, že spotreba jeho obyvateľov bola o 32 % vyššia, ako bol priemer v EÚ. Druhé bolo Nemecko (o viac ako 20 %), po ktorom nasledovali Rakúsko, Spojené kráľovstvo, Fínsko, Dánsko, Belgicko, Francúzsko, Holandsko a Švédsko, ktoré mali úroveň AIC vyššiu o 10 % až 20 % ako priemer v EÚ.
Zvyšných 18 štátov bloku malo skutočnú individuálnu spotrebu v roku 2016 nižšiu, ako bol priemer v EÚ. V prípade Talianska, Írska a na Cypre bola úroveň AIC menej ako 10 % pod priemerom v EÚ, zatiaľ čo v Španielsku, Litve, Portugalsku a na Malte sa pohybovala v rozmedzí 10 % až 20 % pod priemerom. Skutočná individuálna spotreba Českej republiky, Grécka, Slovinska, Slovenska, Poľska a Estónska bola o 20 % až 30 % nižšia ako priemer v Únii.
Päť členských štátov vykázalo AIC na obyvateľa o viac ako 30 % nižšiu ako priemer EÚ. V prípade Lotyšska, Maďarska a Rumunska to bolo v rozmedzí 30 až 40 % pod priemerom, zatiaľ čo Chorvátsko a Bulharsko mali AIC na obyvateľa viac ako 40 % pod priemerom EÚ.
V ostatných troch rokoch zostal AIC na obyvateľa v porovnaní s priemerom EÚ relatívne stabilný vo väčšine členských štátov. Jasný nárast tohto ukazovateľa však zaznamenali v sledovanom období Rumunsko (na 61 % priemeru EÚ v roku 2016 z 56 % v roku 2014), Litva (na 85 % z 81 %) a Estónsko (na 72 % zo 69 %).
Naopak, najvýraznejší pokles AIC zaznamenali Luxembursko (na 132 % v roku 2016 zo 138 % v roku 2014), nasledujú Rakúsko (na 119 % zo 122 %), Belgicko (na 112 % zo 115 %) a Grécko (na 77 % z 80 %).
Ešte výraznejšie rozdiely sú v hrubom domácom produkte (HDP) na obyvateľa. Vlani sa HDP na obyvateľa vyjadrený v štandarde kúpnej sily po spresnení pohyboval od 49 % v Bulharsku po 259 % priemeru EÚ v Luxembursku.
Na Slovensku dosiahol HDP na obyvateľa tri roky po sebe 77 % priemeru Únie a ukazovateľ AIC bol tri roky tiež na rovnakej úrovni, a to 76 % priemeru EÚ.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR