Najväčšie problémy justície ostali nevyriešené, tvrdí združenie ZOJ

Bratislava 23. decembra (TASR) – V roku 2015 pokračoval ozdravný proces v slovenskej justícii, ktorý sa začal výmenou jej vrcholového vedenia rok predtým. Najväčšie problémy – neprimerane dlhé súdne konania a nízka dôveryhodnosť, však ostali nevyriešené. S takýmto hodnotením zmien v súdnictve dnes prišlo sudcovské združenie Sudcovia „Za otvorenú justíciu“ (ZOJ).


Najväčšie pozitívne zmeny sa podľa združenia udiali na Najvyššom súde (NS) pod vedením novej predsedníčky Daniely Švecovej, ktorá vo funkcii nahradila Štefana Harabina. Prijala opatrenia, ktorými sanovala mnohé problémy zanechané predchodcom, hodnotí ZOJ.

„Nastavila vyvážený rozvrh práce, vrátila sudcom ich špecializáciu. Najvyšší súd sa po dlhých rokoch posilnil kvalitnými sudcami z krajských súdov,“ menovala prezidentka združenia Katarína Javorčíková.

Zbierka rozhodnutí súdov SR a stanovísk NS sa podľa nej začala obohacovať o významné rozhodnutia, ktoré majú schopnosť vplývať na zabezpečenie jednoty a zákonnosti rozhodovania súdov na nižších stupňoch. V kolégiách došlo k zjednocovaniu rozdielnych rozhodnutí senátov. V ZOJ sa domnievajú, že zmeny bude mať šancu v blízkej dobe spoznať konečný spotrebiteľ justície, ktorý očakáva, že o jeho veci rozhodne zákonný sudca, a to spravodlivo a v primeranej lehote.

Za pozitívum sudcovské združenie považuje i to, že Švecová začala dialóg s mimovládnou organizáciou Via Iuris ohľadom výsledkov prieskumu verejnej mienky, ktorý ukázal historickú nedôveru verejnosti v justíciu, a pokúša sa v spolupráci s ňou hľadať riešenie na zvrátenie nepriaznivého stavu.

Pozitívna zmena pokračovala podľa ZOJ i na pôde Súdnej rady, kde ešte v roku 2014 vystriedala Štefana Harabina na predsedníckom poste Jana Bajánková. Skultivoval sa priebeh zasadnutí, rada preukázala, že vie vecne diskutovať o problémoch v justícii a aj napriek rôznym názorovým prúdom prijať účinné nástroje na riešenie najvypuklejších problémov v justícii, hodnotí ZOJ.

Za najvýznamnejšie považuje prijatie Zásad výberu sudcov a Zásad sudcovskej etiky. Práve prijatie týchto dokumentov ZOJ presadzovala od svojho vzniku v roku 2009. Od nových Zásad sudcovskej etiky ZOJ očakáva, že v prípade ich dodržiavania sudcami justícia môže získať na dôveryhodnosti.

„V podobe, v akej boli prijaté, dávajú nádej, že sa stanú vnútornou výbavou sudcov a nástrojom na regulovanie etického správania sa sudcov, ale tiež nástrojom na vytesnenie tých, ktorí ich budú hrubo porušovať,“ uviedla Javorčíková.

Za negatívum ZOJ označila rozhodovanie Súdnej rady o nomináciách na významné posty v medzinárodných súdnych inštitúciách. „Napriek ponuke kvalitných a uznávaných autorít nominovala kandidátov, ktorí takého požiadavky nespĺňali,“ uviedla prezidentka ZOJ.

Súdna rada vzhľadom na svoje zloženie nedokázala dostatočne plniť úlohu mosta medzi verejnosťou a justíciou a medzi politikmi a sudcami, vytklo ďalej združenie. „Nevyvinula dostatočný tlak na politikov na presadenie účinných nástrojov na riešenie zaťaženosti sudcov a na personálne posilnenie poddimenzovaných súdov,“ zdôvodnila Javorčíková.

Rada sa v lete obrátila na parlament aj vládu s požiadavkou na riešenie nepriaznivej situácie na súdoch, okrem iného aj pomocou posilnenia sudcovského stavu o 100 nových sudcov. Jej žiadosť však ostala z väčšej časti nevypočutá.

„Súdna rada nebola schopná verejnosti ani sudcom objasniť svoj postup pri predkladaní návrhov prezidentovi republiky na odvolanie sudcov, ktorí dosiahli vek 65 rokov, čo rozhodne neprispelo k jej dôveryhodnosti,“ kritizovala tiež Javorčíková.

Na zasadnutí 30. novembra rada v tajnom hlasovaní rozhodla, že predloží prezidentovi SR Andrejovi Kiskovi na odvolanie len osem z celkového počtu 49 sudcov nad 70 rokov s pozastaveným výkonom funkcie. Kiska radu opakovane kritizuje, že si v tejto súvislosti neplní zákonné povinnosti.

Za negatívum ZOJ považuje i nominácie kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR, ktoré schválila Národná rada SR. V tajnej voľbe uspeli v novembri poslanci za vládny Smer-SD, predseda školského výboru Mojmír Mamojka a podpredsedníčka parlamentu Jana Laššáková. „Sú vážne dôvody na znepokojenie z politického zápasu o charakter ústavného súdu,“ skonštatovala prezidentka ZOJ Katarína Javorčíková.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR