Najväčšia záhada v dejinách ľudstva

 

Píše sa rok 2004, pôsobenie Jána Pavla II. na pápežskom stolci sa chýli ku koncu a vo Vatikánskych múzeách sa pripravuje záhadná výstava. Týždeň pred slávnostnou vernisážou na tajnom stretnutí neďaleko Ríma zavraždia jej kurátora.
Tej istej noci sa do vatikánskeho bytu otca Alexandra, gréckokatolíckeho kňaza spolupracujúceho s kurátorom výstavy a otca päťročného chlapca, ktosi vláme.

Polícii sa nedarí odhaliť vinníka, preto otec Alex v zúfalom úsilí ochrániť svoju rodinu začne vyšetrovať na vlastnú päsť. Ak chce nájsť páchateľa, musí najprv rozlúštiť tajomný objav mŕtveho kurátora: pravdivé svedectvo štyroch evanjelií – a menej známeho evanjelia s názvom Diatessaron ­– týkajúce sa najškandalóznejšej svätej relikvie kresťanskej cirkvi.

Ako sa však otec Alex blíži k odhaleniu skutočnej príčiny priateľovej smrti a dôsledkov, aké by mohla mať na budúcnosť dvoch najväčších kresťanských cirkví na svete, zisťuje, že mu je v pätách niekto, kto má s výstavou vlastné zámery.
Ak chce prežiť, musí byť chytrejší.

Pred sto rokmi v jednom gréckom pravoslávnom kláštore objavili stratenú Archimedovu knihu, ktorú si dovtedy nikto nevšimol. Akýsi stredoveký mních zo stránok zoškrabal znenie traktátu, aby na prázdne stránky zapísal liturgický text. V správnom svetle a pod správnym uhlom sa však v papieri dali rozoznať staré vrypy, ktoré v papieri zanechalo pero pôvodného autora.

Škvrny boli všade. Zakrývali slová, vety, celé verše. Zatretý text bol nečitateľný.