|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
24. augusta 2016
Najväčšia vzducholoď sveta mala nehodu. Pri druhom skúšobnom lete
Na snímke hybridná vzducholoď Airlander 10, ktorá mala pri druhom skúšobnom lete vo východnom Anglicku nehodu a poškodila sa, keď počas pristávania prudko narazila pilotnou kabínou do zeme.
Zdieľať
Na snímke hybridná vzducholoď Airlander 10, ktorá mala pri druhom skúšobnom lete vo východnom Anglicku nehodu a poškodila sa, keď počas pristávania prudko narazila pilotnou kabínou do zeme. Foto: TASR/AP
Londýn 24. augusta (TASR) - Najväčší letecký stroj súčasnosti, hybridná vzducholoď Airlander 10, mal dnes pri druhom skúšobnom lete vo východnom Anglicku nehodu a poškodil sa, keď počas pristávania prudko narazil pilotnou kabínou do zeme. Oznámila to na Twitteri britská spoločnosť Hybrid Air Vehicles, ktorá stroj vyvíja.Podľa tlačovej agentúry AP sa spoločnosť pokúša zistiť, čo spôsobilo problémy pri pristátí v Bedfordshire severne od Londýna.
"Všetci členovia posádky sú v poriadku a v bezpečí a nikto neutrpel zranenia," uviedla spoločnosť vo vyhlásení. "Let prebehol naozaj dobre a jediný problém nastal pri pristávaní," citovala hovorcu spoločnosti BBC.
Footage shows world’s biggest aircraft crashing into the ground https://t.co/8WdQ5hwkMw
— The Independent (@Independent) August 24, 2016
Airlander 10 je sčasti vzducholoď, sčasti lietadlo a sčasti vrtuľník. S dĺžkou 91 metrov, šírkou 34 metrov a výškou 26 metrov je toto zariadenie mohutnejšie než najväčšie civilné lietadlá sveta.
S ľudskou posádkou dokáže zostať vo vzduchu nepretržite päť dní, bez nej až vyše dva týždne. Airlander 10 bol navrhnutý tak, aby využíval menej paliva ako lietadlo, ale dokázal uniesť ťažší náklad ako konvenčné vzducholode. Unesie desať ton nákladu pri rýchlosti 148 kilometrov za hodinu.
Nepotrebuje pritom rozjazdovú dráhu, čo znamená, že dokáže operovať zo zeme, snehu, ľadu, púšte i vodnej plochy. Má štyri motory a nedisponuje žiadnou vnútornou štruktúrou. Svoj tvar si zachováva vďaka pôsobeniu tlaku 38.000 metrov kubických hélia vo svojom trupe, ktorý je vyrobený z ultraľahkých uhlíkových vlákien.
Pôvodne mal slúžiť americkej armáde pri prieskumnej činnosti v Afganistane. Projekt však v roku 2013 zastavili vzhľadom na úsporné opatrenia rezortu obrany.