Najväčšia slovenská nádrž na pitnú vodu Starina má 25 rokov

Bratislava 11. augusta (TASR) - Vodárenská nádrž (VN) Starina slúži verejnosti 25 rokov. Históriu jej výstavby, význam a prevádzku dokumentuje výstava v átriu Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR v Bratislave, kde potrvá do 22. augusta.


"Je to najväčšia VN na Slovensku a najdôležitejšia zásobáreň pitnej vody pre východné Slovensko. Aj keď jej padli za obeť niektoré obce, ďalšie sú už chránené pred povodňami v povodí Cirochy a Laborca," povedal na dnešnej vernisáži štátny tajomník MŽP Ján Ilavský.

Podľa generálneho riaditeľa Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti Stanislava Hrehu, keby nebola nádrž, pol milióna obyvateľov by malo problémy s vodou. To je takmer polovica z množstva, ktoré táto spoločnosť zásobuje.

"Výstavba nádrže trvala od roku 1981 do 1988 a počas nej sme museli riešiť množstvo technických problémov. No po 25 rokoch je stále bezpečná. Okrem toho, že je hlavným zdrojom pitnej vody pre oblasť východného Slovenska, jej druhým významným efektom je protipovodňová ochrana," zdôvodnil technicko–prevádzkový riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku Pavel Virág.

Fotogaléria: Výstava Starina


Expozíciu tvoria dobové fotografie

Dobové fotografie, mapy, výkresy, tabuľky, grafy a rôzne technické parametre tvoria expozíciu. VN Starina v národnom parku Poloniny obklopená tichými lesmi a mlčanlivými zákutiami zaberá 311 hektárov. Jej hrádza má šírku sedem metrov, výšku 50 a dĺžku 345 m. Celkový objem 59,8 milióna m3 je najväčší medzi slovenskými vodnými nádržami na pitnú vodu. Stala sa aj domovom pre mnohé živočíchy, najmä pstruha potočného, jalca hlavatého, zubáča obyčajného, čerebľu, mrenu, mrenicu, beličku, slíža či plosku.

Voda v nej je studená, má priemernú teplotu 7,3 stupňa Celzia. Nádrž je plošina, tzv. lievik, ktorý je spojený s budovou VN dlhými chodbami s potrubiami, ktorými sa odvádza voda do úpravne v Stakčíne. Pri nadmernom zvýšení hladiny nádrže sa lievikom odvádza prebytočná voda do rieky Cirocha, čím sa reguluje výška jej hladiny. Na okraji vodárenskej nádrže, v tzv. Darskej zátoke je horná hrádza. Slúži na zachytávanie chemických a mechanických nečistôt, najmä ako bezpečnostné opatrenie v prípade dopravnej nehody na blízkej ceste a následnému úniku nebezpečných látok do vody.

Slávnostný akt

S napúšťaním VN sa začalo 20. augusta 1987 o 13. hodine. Tomuto slávnostnému aktu predchádzala výstavba šiestich hlavných a ďalších stavieb v dvoch etapách, ale i radikálny zásah do života obyvateľov. Nádrž pomenovali po vysídlenej obci Starina. Okrem nej v roku 1986 zaniklo ďalších šesť dedín: Dara, Ostružnica, Ruské, Smolník, Veľká Poľana a Zvara. Z nich niektoré existovali od konca 15. storočia. Tieto obce boli zrovnané so zemou a vymazané z mapy, zostali po nich iba informačné tabule a niekoľko potopených objektov. Z územia s plochou 131 km2 bolo vysídlených 3463 obyvateľov zo 769 príbytkov.

Do vysídlených dedín nad VN Starina sa dá dostať pešo alebo na bicykli, vjazd autom je možný iba na osobitné povolenie z Obvodného lesného úradu v Snine. Nádrž je sypanou hrádzou so stredovým hlinitým tesnením. V jej okolí platia prísne pravidlá správania sa, keďže ide o I. a II. stupeň pásma hygienickej ochrany. Nesmie sa v nej kúpať, člnkovať, chytať ryby ani približovať sa k brehom.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR