Najväčší úspech priniesla Georgeovi Bizetovi opera Carmen

Paríž/Bratislava 25. októbra (TASR) - Francúzsky hudobný skladateľ Georges Bizet napísal viac ako dvadsať opier. Nepochybne najslávnejšia z všetkých je strhujúca hudobná dráma o túžbe, vášni, pomste a smrti Carmen. V stálom repertoári svetových scén zažiarili aj ďalšie autorove operné diela - Lovci perál, Kráska z Perthu a Džamila. Vo štvrtok 25. októbra si pripomenieme 180. výročie narodenia slávneho skladateľa, ktorého vlastné meno je menom Alexandre César Léopold Bizet.


Narodil sa 25. októbra 1838 v Paríži. Jeho otec bol učiteľom spevu a matka uznávanou klaviristkou. Pre výnimočné hudobné schopnosti sa ako deväťročný stal študentom parížskeho konzervatória, kde študoval hru na klavíri a kompozíciu. Ako štrnásťročný už tak dobre a pohotovo hral z listu a partitúry, že mohol korepetovať spevákom v parížskych operných divadlách. V sedemnástich napísal Symfóniu C dur, dielo najprv nepovšimnuté, od roku 1935 však patrí k obľúbeným orchestrálnym skladbám.

V roku 1857 získal Georges Bizet Rímsku cenu (ocenenie každoročne udeľované vo Francúzsku významným umelcom), ktorá mu umožnila trojročnú cestu do Talianska, kde sa zoznamoval s operným umením talianskych majstrov. V roku 1869 si Bizet vzal za manželku Geneviévu, dcéru svojho učiteľa a známeho hudobníka Halévyho. O tri roky sa im narodil syn Jacques.

Bizet je autorom aj ďalších opier, ako napríklad Don Procopio, Lovci perál, Džamila, ďalej suity Arlézanka, vokálnych a klavírnych skladieb.

Najväčší úspech mu priniesla práve novátorská opera Carmen, hoci pri jej premiére 3. marca 1875 v parížskej Opéra Comique úplne prepadla a potom ju aj stiahli z repertoáru.

Námetom Bizetovej Carmen sa stal príbeh španielskeho vojaka dona Josého a andalúzskej Cigánky Carmen, ako ho vo svojej novele zachytil francúzsky spisovateľ Prosper Mérimée. Pre dona Josého sa stal osudným nerovný zväzok s krásnou a nespútanou Cigánkou, pre ktorú obetoval všetko, čo mal a čo mu bolo sväté, a predsa si nedokázal udržať jej vrtkavú priazeň. Carmen žila mimo akýchkoľvek spoločenských noriem, radšej volila smrť, než aby sa mala vzdať svojej voľnosti a natrvalo sa pripútať k jedinému mužovi. Svojimi piesňami si temperamentná Carmen podmanila nielen srdcia mužských postáv príbehu, ale si získala aj operné publikum na celom svete.

Bizet hudobne vystihol atmosféru Španielska, nálady vášnivej Carmen i žiarlivého Josého či slávneho toreadora Escamilla. Pri písaní tejto opery sa skladateľ rozhodol pravdivo zobraziť skutočnosť. Namiesto jemnocitného ľúbostného príbehu rozohral drsnú drámu. Na javisku vystupujú robotníci tabakovej továrne, pašeráci a vojaci. Vznikla tak veľmi pôsobivá tragédia oslnivého španielskeho koloritu s obľúbenými áriami Habanéra a Toreador.

Niekoľko mesiacov po premiére opery Carmen chorý Bizet odišiel do francúzskeho mestečka Bougival. Takmer po ôsmich rokoch sa z úspešnejšej cesty po cudzine Carmen vrátila do Paríža v salónnom, efektnom vydaní, v prepychovej, nerealistickej výprave tak, ako parížske obyvateľstvo chcelo každú operu vidieť. Mala úspech a odvtedy je jednou z najhranejších opier sveta a jedným z najkrajších diel svetovej opernej literatúry. Medzi najlepšie interpretky ústrednej postavy, podľa hudobnej kritiky, nepochybne patrila grécka operná diva Maria Callasová.

Skladateľ sa však úspechu Carmen nedožil. Zomrel vo veku 36 rokov 3. júna 1875 v Bougival neďaleko Paríža na srdcový infarkt. Pochovaný je v rodnom meste spolu s velikánmi, akými napríklad sú Fryderyk Chopin a Gioacchino Rossini.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR