Najlepšie sa podniká v Bratislave, najhoršie v Gelnici

Podnikanie v Bratislave je omnoho ľahšie ako na východe Slovenska.Foto: SITA BRATISLAVA 7. apríl (WEBNOVINY) - Najlepšie podmienky na rozvoj podnikateľských aktivít na Slovensku sú v okresoch Bratislavy, nasledované Trnavou, Sencom, Žilinou a Malackami.


Na druhej strane najhoršie v porovnaní podmienok na podnikanie skončil okres Gelnica. Vyplýva to z projektu Konkurencieschopné regióny 21, v rámci ktorého Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) analyzovala konkurenčné výhody a nevýhody všetkých slovenských regiónov. Výstupom projektu je Index regionálneho podnikateľského prostredia, ktorý aliancia zostavila pre všetkých 79 okresov Slovenska.

Aliancia sa v rámci projektu zamerala aj na dôvody úspechu regiónov okolo hlavného mesta. Vyspelé okresy podľa zverejnenej analýzy najúspešnejšie zachytili industrializačné vlny, disponujú najlepšou infraštruktúrou, ekonomicky aktívnym obyvateľstvom a sú spravované relatívne sebavedomými samosprávami.


Severovýchod Slovenska má najväčšie rezervy

Na druhej strane na chvoste rebríčka sa umiestnili okresy krajného severovýchodu Slovenska, ktoré trpia odľahlosťou od západných ekonomických centier. "Tieto regióny sa sťažujú najmä na slabú dopravnú infraštruktúru a na to, že im vláda nepomáha," konštatoval na štvrtkovej tlačovej besede člen strategickej rady PAS Jozef Hajko.

Najväčším problémom pre regionálny rozvoj je podľa záverov štúdie kvalita cestnej infraštruktúry. Vláda by si preto podľa PAS mala stanoviť priority v oblasti dostavby diaľnic a rýchlostných ciest. Nemala by však zabúdať ani na miestne cesty. K ďalším bariéram v regionálnom rozvoji podľa názoru podnikateľov patrí aj zlá vymožiteľnosť práva, úroveň záujmu štátu a štátnych inštitúcií o okres, byrokracia a prieťahy v konaní na úradoch či úroveň prepojenia odborných škôl s trhom práce.


Preorganizovanie okresov

Najväčšou výzvou pre menej vyspelé regióny Slovenska je podľa Jozefa Hajka aktivita v oblasti príchodu nových investorov. V tejto oblasti by podľa jeho slov mali byť viac aktívne samosprávy. "Iba spoločným úsilím samospráv a vlády sa dajú regionálne rozdiely zmenšovať," uvádza Hajko. Jedným z riešení pre rýchlejší rozvoj regiónov by pritom malo byť aj preorganizovanie okresov. Na zmierňovanie regionálnych rozdielov by sa mali podľa Hajka viac využívať aj eurofondy.

Vláda by sa mala rovnako zamerať aj na riešenie atraktivity zamestnania pre sociálne odkázaných ľudí, keďže niektoré podniky napríklad na východe Slovenska nemajú koho zamestnávať, a to z dôvodu malého rozdielu medzi mzdami a sociálnymi dávkami. "Toto je úloha vlády, aby sa nad týmto problémom zamyslela," uvádza Hajko.


Podľa vzoru zo sveta

Na zhodnotenie konkurencieschopnosti okresov Slovenska vypracovala PAS vlastnú metodológiu inšpirovanú indexom a rebríčkami Svetového ekonomického fóra. Do prieskumu o podnikaní v regiónoch sa zapojilo viac ako 5 000 podnikateľov z celého Slovenska. Hodnotiaci model má celkovo 106 indikátorov, pričom 47 z nich pochádza z prieskumu medzi podnikateľmi. Ostatné indikátory pochádzajú zo štatistických databáz.

Projekt Konkurencieschopné regióny 21 je spolufinancovaný z Nórskeho finančného mechanizmu a zo slovenského štátneho rozpočtu. Jedným z výstupov projektu je aj interaktívna stránka www.regiony21.sk, ktorá obsahuje všetky dáta spracované počas realizácie projektu a okrem iného umožňuje aj vytváranie vlastných rebríčkov okresov podľa individuálnych preferencií užívateľov.