Najlepší život majú Švédi, umiestnenie Slovenska je neslávne

BRATISLAVA 27. marca (WEBNOVINY) - Najvyššou kvalitou života sa spomedzi členských krajín Európskej únie môže pochváliť Švédsko. Najhoršie je na tom naopak Bulharsko. Slovensko sa umiestnilo na 20. mieste, je teda ôsme od konca.


Vyplýva to z rebríčka Slovenskej sporiteľne (SLSP), ktorý zostavila na základe údajov Eurostatu o kvalite života v jednotlivých krajinách EÚ. Popredné priečky si vo všeobecnosti rozdelili staré členské štáty únie, chvost tabuľky naopak patrí prevažne krajinám, ktoré do EÚ vstúpili v rozmedzí posledných desiatich rokov.

Slovensko bodovalo v príjmovej nerovnosti

Švédi vyšli najlepšie pri hodnotení kvality životného prostredia, vysokej schopnosti zvládať zo svojich príjmov nečakané výdavky, ako aj vďaka nízkej dlhodobej nezamestnanosti. Slovensko bodovalo najmä v oblasti príjmovej nerovnosti, ktorá je pomerne nízka. Nízky je u nás tiež počet mladých ľudí, ktorí predčasne ukončia vzdelávanie.

V porovnaní s priemerom krajín EÚ sme vyšli dobre aj pri pomere obyvateľov neschopných zvládnuť nečakané výdavky. Na druhej strane zostáva veľkým problémom Slovenska vysoká dlhodobá nezamestnanosť, ktorá podľa Eurostatu predstavovala 9,4 % a bola tak štvrtá najvyššia v rámci krajín EÚ.

Z našich susedných krajín, obstálo najlepšie Rakúsko. Vďaka vysokej ekonomickej výkonnosti, nízkej nezamestnanosti a malej miere zločinnosti mu patrí v rebríčku kvality života štvrté miesto. Lepšie ako Slovensko skončilo i Česko (14) a Poľsko (18), horšie na tom je zase Maďarsko (25).

Najhoršie je to v Bulharsku

"Najhoršia kvalita života je podľa nášho rebríčka v Bulharsku. To má okrem slabej ekonomickej výkonnosti problém aj s kvalitou životného prostredia. Zo starých členských krajín malo najnižšiu kvalitu života Grécko, ktoré skončilo šieste od konca. Kvalita života je nízka aj v pobaltských štátoch a v Rumunsku," uviedol analytik SLSP Martin Baláž.

Rebríček zohľadňoval desať ukazovateľov, a to od ekonomických indikátorov až po údaje o kvalite životného prostredia, priemerný vek dožitia, či subjektívny pocit šťastia občanov danej krajiny.