Najkrajšie myšlienky sa rodia v srdci, tvrdil Lev Nikolajevič Tolstoj

Jasná Poľana/Bratislava 20. novembra (TASR) – V piatok 20. novembra uplynie 105 rokov od úmrtia svetoznámeho ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého.


Románopisec a mysliteľ, ktorý v nebývalej miere ovplyvnil svetovú literatúru, svojimi myšlienkami inšpiroval i osobnosti ako Martin Luther King, Nelson Mandela či Mahátma Gándhí. Posledný menovaný ho dokonca nazval "najväčším apoštolom nenásilia". Tolstého klasické veľdiela Vojna a mier, Anna Karenina alebo Vzkriesenie patria medzi najvýznamnejšie romány 19. storočia.

Lev Nikolajevič Tolstoj sa narodil v Jasnej Poľane v Rusku 9. septembra 1828. Výbušný aristokratický mladík študoval najskôr orientálne jazyky, potom právo, no štúdium neukončil. Mladé roky prehýril, prepadol alkoholu a hráčskej vášni, striedavo sa venoval radovánkam v Petrohrade, Moskve a Jasnej Poľane. V roku 1847 si začal písať denníky, ktoré sa stali v budúcnosti zdrojom sporov v jeho manželstve, ale aj zaujímavým historickým dokladom.  

Tolstého celý život zaujímala ľudská psychika, veľmi dobre jej rozumel a dokázal to majstrovsky využiť vo svojich dielach. Keď narobil veľké dlhy, odišiel v roku 1851 do služieb armády a bojoval v Krymskej vojne. V roku 1855 sa začala jeho duševná kríza. Obrátil sa ku kresťanstvu a zanechal záhaľku. V Jasnej Poľane založil školu pre nevoľnícke deti a sám v nej vyučoval. Vzdelávanie nevoľníckych detí ani darovanie pôdy nevoľníkom sa v jeho okolí nestretlo s pochopením. V tomto období si spisovateľ vytvoril hlboký vzťah k prírode, jednoduchému životu a vegetariánstvu.  

V roku 1862 sa z veľkej lásky oženil s mladučkou Sofiou Andrejevnou Bersovou, ktorej pred uzavretím manželstva dal prečítať svoje denníky. Nasledovalo niekoľko rokov šťastného rodinného života v Moskve. Na svet prichádzali deti, manželia žili v porozumení a zhode. Blahobyt celej rodine prinášala úspešná spisovateľova tvorba. Po určitom čase sa však dostavili problémy. Tolstoj sa vrátil k myšlienkam o jednoduchosti života, o kresťanstve, odmietal bohatstvo a prepych. Stal sa filozofom-moralistom. Základom jeho učenia - "tolstojovčiny" sa stali dve tézy – láska k blížnemu a neprotivenie sa zlu násilím. Jeho učenie mu prinášalo popularitu medzi ľuďmi, ale aj problémy v rodine. Jeho blízki neboli ochotní zdieľať s ním skromný život. Po ťažkej chorobe, ktorú Tolstoj prekonal, sa rodina v roku 1901 presťahovala do Jasnej Poľany. Spisovateľ aj tam reagoval na spoločenské dianie a v roku 1908 protestoval proti popravám a krutým trestom revolucionárov spisom Nemožno mlčať.

Problémy medzi manželmi neustupovali. Zo 48-ročného manželstva bolo posledných 29 rokov nepokojných. Tolstoj, od ktorého pochádza aj myšlienka, že šťastné manželstvá sa podobajú, nešťastné je každé svojím spôsobom, 13 rokov plánoval odchod od manželky, ktorá aj podľa svedectva jeho osobného lekára, Slováka doktora Dušana Makovického, robila spisovateľovi zo života peklo. K manželskej kríze však prispeli aj úmysly spisovateľa zanechať práva na svoje diela verejnosti a nie deťom. Niekoľko dní pred svojou smrťou Tolstoj tajne opustil Jasnú Poľanu. Na úteku od rodiny ho sprevádzal iba doktor Makovický. Po krátkej chorobe spisovateľ zomrel 20. novembra 1910 v ruskej dedinke Astapovo. Dožil sa 82 rokov.

Mnohé diela z bibliografie Leva Nikolajeviča Tolstého patria medzi klenoty svetovej literatúry. V roku 1852 vyšla jeho autobiografická novela Detstvo, ktorú začal písať počas pôsobenia v armáde na Kaukaze. Nasledovala novela Chlapčenstvo a Sevastopoľské poviedky inšpirované Krymskou vojnou. V roku 1856 vyšla posledná časť autobiografickej trilógie Mladosť. V roku 1859 uzrela svetlo sveta kniha Rodinné šťastie, v roku 1863 román Kozáci, na ktorom autor pracoval šesť rokov. V roku 1867 spisovateľ dokončil veľkolepú epopeju Vojna a mier prinášajúcu súhrnný obraz života ruskej spoločnosti v časoch napoleonských vojen. Nemenej slávny román Anna Karenina odrážajúci psychológiu citlivej ženskej duše prvýkrát vyšiel v roku 1878. K vrcholným dielam ruského klasika patrí aj román Vzkriesenie (1899), v ktorom autor vyslovil presvedčenie, že privilegovaná vrstva "má vyjsť medzi ľud, vedomá si svojej viny voči nemu". V úvahe V čo verím (1884) Tolstoj odsúdil autoritu cirkvi a odmietol násilie. Ľudské šťastie sa podľa neho nachádza v spätosti človeka s prírodou. Vydanie kompletne zhabala cenzúra. Značný ohlas dosiahla Tolstého poviedka Smrť Ivana Iljiča (1886) zdôrazňujúca nespravodlivosť spoločenského zriadenia. V roku 1890 vyšla novela Kreutzerova sonáta, ktorá je portrétom agónie manželstva a usudzuje sa, že obsahuje detaily aj z autorovho manželstva. V roku 1904 literát ukončil prácu na novele Hadži Murat na tému vojny proti Čečencom.

Ruská klasika, ku ktorej patrí aj strhujúca psychologická tvorba Tolstého, sa dostala do programu vzdelávania mladých narkomanov a zlodejov v nápravnovýchovnom zariadení pre neplnoletých odsúdených v americkom štáte Virgínia. Po prednáškach a čítaní románov výskumníci pozorovali pozitívne zmeny v správaní sa mladých delikventov, v logike pri rozhodovaní, sociálnych návykoch a občianskych aktivitách.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR