Najdlhšie vládnuca britská panovníčka Alžbeta II. jubiluje

Londýn 21. apríla (TASR) – Súčasná kráľovná Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a ďalších štátov Spoločenstva národov (Commonwealthu) Alžbeta II. z windsorskej dynastie sa vo štvrtok 21. apríla dožíva 90 rokov.


V poradí 40. panovníčka na anglickom tróne od čias Viliama Dobyvateľa (1066-1087) a prapravnučka kráľovnej Viktórie (1837-1901) je podľa stáročnej tradície hlavou anglikánskej cirkvi. Vlády sa ujala 2. júna 1953, vo veku 25 rokov, v deň úmrtia svojho otca Juraja VI. (1936-1953). Dňa 9. septembra 2015 sa stala najdlhšie vládnucim monarchom v dejinách Spojeného kráľovstva, keď v dĺžke vládnutia prekonala svoju praprastarú matku, kráľovnú Viktóriu.

Jej Veličenstvo Alžbeta II., celým menom Elizabeth Alexandra Mary, sa narodila 21. apríla 1926 v Londýne ako prvorodená dcéra Alberta, vojvodu z Yorku, a Elizabeth Bowes-Lyonovej, vojvodkyne z Yorku.

Princezná Elizabeth mala mladšiu sestru Margaret, grófku zo Snowdonu (1930-2002), s ktorou si boli veľmi blízke. Pokojný rodinný život malej princeznej sa skončil v roku 1936, keď zomrel jej starý otec, kráľ Juraj V. Nástupcom trónu sa stal jej strýko Eduard III., ktorý sa však rozhodol dať prednosť láske a oženil sa s rozvedenou Američankou Wallis Simpsonovou, čím prenechal vládu svojmu bratovi, Alžbetinmu otcovi Jurajovi VI.

Skutočnosť, že 11-ročná Alžbeta sa týmto krokom stala prvou v nástupníckej línii na britský trón, sa odzrkadlil aj na jej vzdelávaní. Popri domácom štúdiu francúzštiny, hudby, umenia, náboženstva a športovania sa budúca kráľovná musela v rámci prípravy na svoju úlohu hlavy štátu zdokonaľovať v ústavných dejinách a práve. V tomto období si Alžbeta pri výučbe jazdectva vyvinula náklonnosť ku koňom, ktorá je pre ňu typická a sprevádza ju dodnes. Ďalšou, menej známou kráľovninou záľubou, sú škótske národné tance. Každoročne počas svojho pobytu na zámku v Balmorale usporadúva pre susedov, zamestnancov zámku a členov miestnej komunity bál.

Počas druhej svetovej vojny sa obe princezné, Elizabeth i Margaret, z dôvodu bezpečnosti väčšinou zdržiavali na Windsorskom zámku, kde sa snažili zahnať pochmúrne myšlienky v ťažkej situácii - okrem iného aj tradičnými vianočnými predstaveniami s deťmi služobníctva. Vtedy Elizabeth po prvý raz vystúpila na verejnosti, a to v živom vysielaní rozhlasovej stanice BBC. Chcela povzbudiť deti v Británii, z ktorých mnohé museli byť v tých časoch evakuované.

Po dovŕšení 18-tich rokov sa princezná Elizabeth stala štátnou poradkyňou v neprítomnosti kráľa. Zlom v jej živote nastal po smrti jej otca vo februári 1952, keď bola podľa dynastického práva vyhlásená za novú kráľovnú Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.

Mladá novokorunovaná panovníčka sa postavila na čelo britského Spoločenstva národov, britskej armády, letectva a námorníctva i vyše 700 organizácií a odhodlane sa ujala novej funkcie, v ktorej zotrváva už vyše pol storočia. Alžbeta II. je zároveň najvyššou predstaviteľkou anglikánskej cirkvi a vojvodkyňou z Lancasteru.

Okrem svojej kráľovskej funkcie je Alžbeta II. manželkou, matkou a deväťnásobnou starou matkou. V roku 1947 sa zasnúbila s nadporučíkom Philipom Mountbattenom, s ktorým ich spája spoločná pramatka, kráľovná Viktória.

Alžbeta a Philip, ktorí sa predtým poznali veľa rokov, uzavreli manželstvo vo Westminsterskom opátstve 20. novembra 1947. Ich svadba bola celkom jednoduchá, pretože Británia sa ešte stále spamätávala z vojny. V manželstve sa im narodili štyri deti: korunný princ Charles, princ z Walesu (1948), princezná Anne (1950), princ Andrew (1960) a princ Edward (1964). S narodením princa Andrewa v roku 1960 sa Alžbeta II. stala od čias kráľovnej Viktórie prvou britskou panovníčkou, ktorá porodila dieťa počas vládnutia.

V druhom desaťročí vlády Alžbety II. sa uskutočnilo početné množstvo inovácií s cieľom priblížiť chod monarchie čo najširším vrstvám ľudu. Kráľovská rodina poodhalila svoje súkromie a povolila médiám väčší prístup k informáciám o svojom živote. V Buckinghamskom paláci otvorili verejnú galériu prezentujúcu predmety z kráľovskej zbierky.

V novembri 1992 postihla Alžbetu II. nepríjemná udalosť - v jej súkromnej kaplnke na zámku Windsor vypukol požiar, ktorý poškodil aj obytné priestory. V snahe získať peniaze potrebné na opravu škôd kráľovná v lete roku 1993 povolila po prvý raz v dejinách sprístupniť oficiálne priestory Buckinghamského paláca verejnosti, z čoho sa stala tradícia. Požiar vo Windsore a nedostatok financií na opravu takisto vyvolali verejnú diskusiu o daňovej politike. Kráľovná, ktorá dovtedy nebola povinná platiť dane, sa rozhodla tejto výsady vzdať.

V roku 2002 Alžbeta II. oslávila jubilejné 50. výročie svojej vlády - ako jedna z mála britských panovníkov, ktorým sa podarilo tento míľnik dosiahnuť. Radosť z tohto významného roku však zatienil smútok.

Vo februári vo veku 71 rokov na následky porážky zomrela panovníčkina sestra princezná Margaret. Iba niekoľko týždňov nato skonala v úctyhodnom veku 101 rokov aj kráľovná matka. Napriek týmto smutným udalostiam panovníčka pokračovala vo svojej službe vlasti.

Alžbeta II., ktorá je momentálne najstaršou vládnucou hlavou štátu na svete, v posledných rokoch obmedzila oficiálne zahraničné návštevy, stále však vykonáva mnohé kráľovské povinnosti. Podľa tradície oslavuje Jej Veličenstvo narodeniny dvakrát: prvý raz v deň svojho narodenia, keď sa konajú len menšie oslavy v rodinnom kruhu; veľkolepejšie oficiálne slávnosti sa každoročne organizujú v júni, keď už býva v Londýne stabilnejšie slnečné počasie.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR