Najčastejšou komplikáciou chrípky v SR je zápal pľúc

BRATISLAVA 8. februára (WEBNOVINY) - V januári tohto roku začal fungovať nový epidemiologický informačný systém verejného zdravotníctva EPIS v rámci ktorého sa oddelene sleduje výskyt akútnych respiračných ochorení (ARO) a chrípke podobných ochorení (CHPO). Aktuálne čísla vravia, že v piatom kalendárnom týždni sezóny 2006/2007 sa najväčšia chorobnosť na ARO prejavila v Banskobystrickom kraji, kde na 100 000 obyvateľov ochorelo 4 775 osôb. Za ním nasledoval Nitriansky kraj s počtom 4 231 a Trnavský kraj so 4 200 chorými na 100 000 obyvateľov. V Trnavskom kraji ochorelo na CHPO zo 100 000 obyvateľov 1710, v Nitrianskom kraji (1 599) a Banskobystrickom kraji (1 426). Najmenej chorých hlásili lekári z Košického kraja, na ARO to bolo 2 970 a na CHPO 551 chorých na 100 000 obyvateľov. Údaje o aktuálnej situácii zabezpečujú pre Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) lekári prvého kontaktu, teda pediatri a lekári pre dospelých, ktorí musia podľa Zákona 126/2006 o verejnom

zdravotníctve hromadne a týždenne hlásiť výskyt prenosných ochorení.

Najviac pediatrov hlásilo prípady nákazy zo Žilinského kraja - 88 percent zo všetkých lekárov v kraji a Trenčianskeho kraja (85 percent). Spomedzi lekárov pre dospelých prišlo najviac hlásení z rovnakých krajov - zo Žilinského to bolo 79 percent, z Trenčianskeho o desať percent menej. Najmenej hlásení pediatrov (55 percent) aj lekárov pre dospelých (47 percent) zaznamenal ÚVZ SR z Bratislavského kraja.

Medzi komplikácie chrípky vo všetkých skupinách pacientov patria bronchitídy, sinusitídy (zápaly prínosových dutín), otitídy (zápaly stredného ucha), pneumónie (zápaly pľúc) a tiež kardiálne zápaly a zápaly mozgových blán. Najviac ohrozené sú deti, starí ľudia a pacienti s chronickými ochoreniami srdca a dýchacích ciest. Vo vekovej skupine detí do piatich rokov sa v piatom kalendárnom týždni vyskytlo najviac pneumónií - 499. V skupine od šiestich do štrnástich rokov to boli rovnako zápaly pľúc (678). V kategórii od 15 do 19 rokov sa najviac prejavili sinusitídy (438), v skupine od 20 do 59 rokov to boli pneumónie (903), rovnako ako u seniorov nad 60 rokov (256). Informovala o tom doktorka Viera Jančulová a Judita Gabíková z ÚVZ SR.

Podľa zistení Úradu, na Slovensku využíva možnosť očkovania čoraz väčšia časť populácie. Zatiaľ čo v sezóne 1996/1997 ju využilo 1,8 percenta populácie, o rok neskôr už percento vzrástlo na 3,2. Výrazný zlom nastal v sezóne 2000/2001, keď oproti predošlej vzrástlo percento zaočkovaných o 2,6 percenta na 8,5 percent. V sezóne 2005/2006 sa nechalo zaočkovať 11,4 percenta populácie.

Očkovanie bolo donedávna jedinou možnosťou prevencie ochorenia. Obdobie od identifikovania vírusom po dostupnosť vakcíny je ale pomerne dlhé, odhaduje sa na štyri až šesť mesiacov. Charakteristickým je, že očkovanie chráni až s odstupom času a treba ho podstúpiť ešte pred začiatkom sezóny. Nevýhodou je, že výrobné kapacity vakcín sú obmedzené. Účinnosť vakcíny navyše závisí od stupňa zhody s predpokladaným vírusom. Ďalším faktorom, ktorý vplýva na vývoj situácie je, že vakcína by pravdepodobne nebola dostupná pre prvú vlnu pandémie. Upozornil na to profesor Ivan Schréter z Kliniky pre infekčné choroby Lekárskej fakulty Univerzity P. J. Šafárika a Fakultnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.

Liečbu chrípky možno rozdeliť na viacero skupín. V prvom rade to je symptomatická liečba, ktorá zahŕňa zmierňovanie prejavov. Jej nástrojmi sú odpočinok, prijímanie dostatku tekutín a vitamínov. Takáto liečba však nedokáže zabrániť pokračovaniu infekcie, nezastavuje jej šírenie na iné osoby a je málo účinná v prevencii výskytu komplikácií. Pri kauzálnej liečbe, ktorá je zameraná priamo proti vírusu, sa využívajú inhibítory kanálového proteínu M2 - amantadín a rimantadín. Tie sú k dispozícii na profylaxiu a terapiu chrípky typu A od roku 1966. Často ich však sprevádzajú neželané účinky ako bolesti hlavy či nepokoj a typický je pre ne rýchly vývoj rezistencie. Ich používanie je teda do veľkej miery obmedzené. Novou reálnou možnosťou kauzálnej terapie chrípky je využívanie inhibítorov neuraminidázy - zanamiviru a oseltamiviru. Práve tieto sú vhodné na prevenciu chrípky, pretože účinkujú prakticky hneď a možno ich začať užívať aj po kontakte s chorým. Účinné sú proti vírusom chrípky A a B, inhibíciou neuraminidázy totiž znemožňujú vstup vírusu do buniek. Oba zmierňujú symptómy ochorenia, skracujú jeho trvanie ako aj výskyt komplikácii.

SITA