|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
09. septembra 2009
Na zákon o odpadoch doplatia ľudia, tvrdí Recyklačný fond
Schválenie zákona o odpadoch zníži zdroje na separovanie odpadu a jeho recykláciu a doplatia na to občania, tvrdí Recyklačný fond. Fond je sklamaný nad oklieštením zákona o odpadoch. Vyplýva to zo ...
Zdieľať
BRATISLAVA 9. septembra (WEBNOVINY) - Schválenie zákona o odpadoch zníži zdroje na separovanie odpadu a jeho recykláciu a doplatia na to občania, tvrdí Recyklačný fond. Fond je sklamaný nad oklieštením zákona o odpadoch. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré médiám poskytol riaditeľ Recyklačného fondu Ján Líška.
Zákon o odpadoch v utorok 8. septembra schválili poslanci NR SR aj s pripomienkami prezidenta. Prezident zákon vrátil v júli, keď nepodpísal parlamentom schválenú novelu zákona o odpadoch. Zákonu vyčítal, že na základe rozšírenia okruhu výrobcov a dovozcov povinne platiacich poplatky do Recyklačného fondu, by došlo k zvýšeniu nákladov týchto výrobcov a dovozcov. Tým by sa podľa neho mohol vytvoriť tlak na zvyšovanie cien. Možné zvyšovanie cien však fond odmieta pre minimálne recyklačné poplatky.
Dôsledkom neschválenia pôvodného návrhu zákona o odpadoch bude podľa Recyklačného fondu aj to, že "v systéme súkromných spoločností sa naďalej budú strácať milióny eur z vyzbieraných poplatkov od občanov, zatiaľ čo pre mestá a obce bude separovaný zber stratový. V konečnom dôsledku na to doplatí občan, pretože bude musieť platiť zvýšené poplatky za komunálny odpad," uvádza sa v stanovisku fondu.
"Je veľmi pravdepodobné, že Recyklačný fond z dôvodu nedostatku financií od 1. januára 2010 bude musieť znížiť príspevky za separovaný zber pre mestá a obce zo súčasných 30 eur na 15 eur za tonu. Pritom ešte v roku 2007 to bolo 60 eur za každú tonu vyseparovaného odpadu." Občania preto budú platiť zvýšené poplatky za odpad, aj keď už raz za odpady zaplatili v recyklačných poplatkoch. Oprávnené organizácie a kolektívne systémy naďalej budú zodpovedať iba za recykláciu približne tretiny obalov. Zvyšok odpadu bude hrozbou pre krajinu. Fondu je ľúto, že "lobing a klamstvá o zdražovaní výrobkov, hlavne potravín, zvíťazili nad snahou zaviesť systémové riešenie hospodárenia s odpadmi".
Fond tvrdí, že vyhlásenia Potravinárskej komory Slovenska o akejsi "ekologickej dani“ a zdražovaní potravín mali účelovo zavádzať verejnosť. "Novela zákona nezavádzala nové príspevky, iba navrhovala sústrediť vybrané poplatky do Recyklačného fondu, kde je zo zákona istota, že všetky prostriedky sa použijú iba na účely súvisiace s recykláciou. Pretože - kým takéto použitie má Recyklačný fond predpísané zákonom v 100-percentnej výške, oprávnené organizácie a kolektívne systémy tak robia iba do výšky predpísaných limitov," tvrdí fond a dodáva, že v podstate malo ísť o návrat pomerov spred roku 2005, keď sa zákon zmenil tak, že umožnil ponechávanie si časti financií, namiesto ich 100-percentného použitia iba na zber a recykláciu odpadov.
"Pre pochopenie nezmyselnosti strašenia horibilným zdražovaním je potrebné, aby verejnosť vedela, že recyklačné poplatky, napríklad za jeden potravinársky obal, sú naozaj symbolické a dosahujú tisíciny či desaťtisíciny jedného eura. Napríklad recyklačný poplatok za plastový pohárik od jogurtu je 2 haliere (0,000612 eura) za obal zo sardiniek sú to 3 haliere (0,00091 eura) za tetrapakový obal z mlieka platí spotrebiteľ 8 halierov (0,002691 eura) a za PET fľašu od minerálky 12 halierov (0,00408 eura). Ak by pri takýchto symbolických poplatkoch predajcovia zdražili potraviny o 10%, tak by to bolo iba preto, že by sa tak dohodli na úkor občanov," zdôrazňuje Recyklačný fond.
SITA
Zákon o odpadoch v utorok 8. septembra schválili poslanci NR SR aj s pripomienkami prezidenta. Prezident zákon vrátil v júli, keď nepodpísal parlamentom schválenú novelu zákona o odpadoch. Zákonu vyčítal, že na základe rozšírenia okruhu výrobcov a dovozcov povinne platiacich poplatky do Recyklačného fondu, by došlo k zvýšeniu nákladov týchto výrobcov a dovozcov. Tým by sa podľa neho mohol vytvoriť tlak na zvyšovanie cien. Možné zvyšovanie cien však fond odmieta pre minimálne recyklačné poplatky.
Dôsledkom neschválenia pôvodného návrhu zákona o odpadoch bude podľa Recyklačného fondu aj to, že "v systéme súkromných spoločností sa naďalej budú strácať milióny eur z vyzbieraných poplatkov od občanov, zatiaľ čo pre mestá a obce bude separovaný zber stratový. V konečnom dôsledku na to doplatí občan, pretože bude musieť platiť zvýšené poplatky za komunálny odpad," uvádza sa v stanovisku fondu.
"Je veľmi pravdepodobné, že Recyklačný fond z dôvodu nedostatku financií od 1. januára 2010 bude musieť znížiť príspevky za separovaný zber pre mestá a obce zo súčasných 30 eur na 15 eur za tonu. Pritom ešte v roku 2007 to bolo 60 eur za každú tonu vyseparovaného odpadu." Občania preto budú platiť zvýšené poplatky za odpad, aj keď už raz za odpady zaplatili v recyklačných poplatkoch. Oprávnené organizácie a kolektívne systémy naďalej budú zodpovedať iba za recykláciu približne tretiny obalov. Zvyšok odpadu bude hrozbou pre krajinu. Fondu je ľúto, že "lobing a klamstvá o zdražovaní výrobkov, hlavne potravín, zvíťazili nad snahou zaviesť systémové riešenie hospodárenia s odpadmi".
Fond tvrdí, že vyhlásenia Potravinárskej komory Slovenska o akejsi "ekologickej dani“ a zdražovaní potravín mali účelovo zavádzať verejnosť. "Novela zákona nezavádzala nové príspevky, iba navrhovala sústrediť vybrané poplatky do Recyklačného fondu, kde je zo zákona istota, že všetky prostriedky sa použijú iba na účely súvisiace s recykláciou. Pretože - kým takéto použitie má Recyklačný fond predpísané zákonom v 100-percentnej výške, oprávnené organizácie a kolektívne systémy tak robia iba do výšky predpísaných limitov," tvrdí fond a dodáva, že v podstate malo ísť o návrat pomerov spred roku 2005, keď sa zákon zmenil tak, že umožnil ponechávanie si časti financií, namiesto ich 100-percentného použitia iba na zber a recykláciu odpadov.
"Pre pochopenie nezmyselnosti strašenia horibilným zdražovaním je potrebné, aby verejnosť vedela, že recyklačné poplatky, napríklad za jeden potravinársky obal, sú naozaj symbolické a dosahujú tisíciny či desaťtisíciny jedného eura. Napríklad recyklačný poplatok za plastový pohárik od jogurtu je 2 haliere (0,000612 eura) za obal zo sardiniek sú to 3 haliere (0,00091 eura) za tetrapakový obal z mlieka platí spotrebiteľ 8 halierov (0,002691 eura) a za PET fľašu od minerálky 12 halierov (0,00408 eura). Ak by pri takýchto symbolických poplatkoch predajcovia zdražili potraviny o 10%, tak by to bolo iba preto, že by sa tak dohodli na úkor občanov," zdôrazňuje Recyklačný fond.
SITA