Na Vianoce sa robili obrady na ochranu pred trápeniami a pohromami

«

Vianočné sviatky sa večer 24. decembra začínajú v mnohých slovenských domácnostiach zvonením zvončeka. Dni Vianoc však sprevádzali v minulosti na dedine aj iné tradície a obyčaje. Ľudia verili v čarovnú moc Štedrého dňa.

Celá rodina vstávala skoro ráno, aby sa všetko stihlo. Gazda obviazal stromy slamou, aby pocítili teplo Vianoc a na jeseň priniesli bohatú úrodu. Potom v maštali strčil dobytku do pysku kúsok oblátky natretej cesnakom. Verilo sa, že to pomôže celý rok odháňať choroby. Gazdiná už od rána vypekala, prvý upečený koláč prelomila nad teľnou kravou, aby sa šťastne otelila. Celý deň sa držal pôst, až kým nevyšli prvé hviezdy.
 

Ochrana pred duchmi a trápeniami

Ešte pred štedrou večerou sa robili obrady na ochranu pred zlými duchmi a trápeniami a pohromami. Celá rodina na čele s gazdom s kadidlom v rukách prešla domom a ostatnými budovami, gazdiná cesnakom robila kríže na dverách a oknách. Rodičov nasledovali so sviečkami deti a všetci odriekali otčenáš. Popri kadidle, sviečkach, otčenáši a cesnaku sa vraj zlí duchovia najviac báli silnej, súdržnej a veľkej rodiny.

Výlučne rodinnou záležitosťou bola štedrá večera. Po modlitbe všetci pozorne sledovali plameň sviece. Tradovalo sa, že na koho plameň ukáže, ten bude na rok pri štedrovečernom stole chýbať. Keď všetci zadržali dych, plamienok sa ani nepohol a rodine odľahlo.

Gazdiná potom namočila do medu strúčik cesnaku a urobila ním mužovi i deťom na čelo krížik. Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a každému dal z neho kúsok, čo znamenalo, že rodinu tvorí každý jej člen, ako kúsky tvoria jabĺčko. Skutočnú večeru otvoril gazda prípitkom a pohárikom páleného, po ktorom sa jedli oblátky s medom a cesnakom, hríbová, šošovicová alebo kapustová polievka s hríbmi a sušenými slivkami. Na stole bývali aj lekvárové koláče, tvaroh, mak i pohár medu a hrnček mlieka. Takto prestretý stôl symbolizoval aj vďaku roľníka za dary zeme.»