|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Streda 18.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Sláva, Slávka
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
01. augusta 2019
Na Varšavské povstanie proti Nemcom spomínali Morawiecki i Maas
Poľský minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz (vľavo) a jeho nemecký rezortný kolega Heiko Maas si uctili obete Varšavského povstania 1. augusta 2019 vo Varšave.
Zdieľať
Poľský minister zahraničných vecí Jacek Czaputowicz (vľavo) a jeho nemecký rezortný kolega Heiko Maas si uctili obete Varšavského povstania 1. augusta 2019 vo Varšave. Foto: TASR/AP
Varšava 1. augusta (TASR) - Vojaci počas Varšavského povstania bojovali nielen za budúcnosť Poľska, ale aj za ľudstvo. Poľský premiér Mateusz Morawiecki to povedal vo štvrtok pri príležitosti 75. výročia vypuknutia povstania v poľskej metropole ku koncu druhej svetovej vojny, píše agentúra DPA."Bojovali nielen za svoje prežitie, svoju česť a budúcnosť národa. Bojovali za základné hodnoty, ako je láska k svojej krajine, vernosť, česť a pravda," povedal premiér na pôde Múzea Varšavského povstania v poľskom hlavnom meste.
"Dlhujeme im nielen naše spomienky, ale aj našu vďačnosť za národ a štát, pretože bránili ľudstvo," dodal Morawiecki. Bojovníci podľa neho bránili Poľsko proti barbarskému nepriateľovi z Nemecka, ktorý sa nehanbil zabíjať civilistov a z každého, kto prežil, robiť otroka.
Na spomienkovom podujatí vo Varšave sa zúčastnil aj nemecký spolkový minister zahraničných vecí Heiko Maas. "Hanbím sa za to, čo vo vašej krajine urobili Nemci a v mene Nemecka. A hanbím sa, že táto vina bola po vojne príliš dlho utajovaná," povedal Maas v Múzeu Varšavského povstania.
Maas sa zároveň vyjadril aj v prospech pamätníka poľským obetiam nacistickej nadvlády v Berlíne. Zločiny sa podľa neho síce nedajú vrátiť späť a veľa rán sa nikdy nemôže zahojiť. "Môžeme však pomôcť zabezpečiť, aby sa na obeť nezabudlo," povedal na margo pamätníka, ktorý by mohol vzniknúť v Berlíne.
Spravidla sa 1. augusta vo Varšave o 17.00 h rozozvučia zvony, sirény, vodiči áut trúbia, premávka a pohyb ľudí v meste sa zastaví a mesto venuje minútu na pamiatku obetí povstania.
Varšavské povstanie vypuklo 1. augusta 1944 o 17.00 h, trvalo 63 dní do 3. októbra toho roku a napokon bolo potlačené. Išlo o jedno z najväčších hnutí odporu voči nacistickým okupantom a boj za slobodu počas druhej svetovej vojny. Boje postihli prakticky všetky mestské štvrte Varšavy.
Do bojov vstúpilo 40.000-50.000 povstalcov; neboli to len vojaci, ale aj civilisti, ženy i deti, v podstate obyvatelia Varšavy.
Za tých 63 dní zomrelo 18.000 povstalcov, 25.000 ľudí bolo ranených, ale najväčšiu obeť prinieslo civilné obyvateľstvo, z ktorého zabili 180.000 osôb a ďalších 500.000 po potlačení povstania vyhnali z mesta. Vo Varšave ostalo len niekoľko sto ľudí, ktorí sa v ruinách skrývali až do konca druhej svetovej vojny v máji 1945.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR