|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
06. januára 2012
Na Troch kráľov si kresťania pripomenú zázraky
Na Východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia). Cirkev si v ňom pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z východu, Ježišov krst a jeho prvý ...
Zdieľať
BRATISLAVA 6. januára (WEBNOVINY) – Na Východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia).
Cirkev si v ňom pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Kána Galilejskej.
Ako informovala agentúru SITA Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, v 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z východu.
Gašpar, Melichar a Baltazár
Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako „traja králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu (Mt 2, 1-12) o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách, nič nehovorí. Kult „troch kráľov“ bol v stredoveku veľmi rozšírený.
Ich údajné relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom, kde boli uložené v katedrále.
Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho syna a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne sa slávi poklona Ježišovi zo strany „mudrcov“, ktorí prišli z východu. V týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev, vidí evanjelium prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie.
Hľadanie kráľa národov
Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v mesiášskom svetle Dávidovej hviezdy hľadajú v Izraeli toho, ktorý bude kráľom národov.
Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k židom a príjmu od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone. Zjavenie Pána zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov a nadobúdajú „výsady vyvoleného ľudu“.
Útek do Egypta a povraždenie neviniatok sú prejavom toho, ako temnoty odporujú svetlu: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“ (Jn 1,11). Celý Kristov život bude poznačený prenasledovaním. A jeho vlastní majú na ňom podiel s ním. Jeho návrat z Egypta pripomína exodus a predstavuje Ježiša ako definitívneho osloboditeľa.
Cirkev si v ňom pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Kána Galilejskej.
Ako informovala agentúru SITA Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, v 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z východu.
Gašpar, Melichar a Baltazár
Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako „traja králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu (Mt 2, 1-12) o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách, nič nehovorí. Kult „troch kráľov“ bol v stredoveku veľmi rozšírený.
Ich údajné relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom, kde boli uložené v katedrále.
Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho syna a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne sa slávi poklona Ježišovi zo strany „mudrcov“, ktorí prišli z východu. V týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev, vidí evanjelium prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie.
Hľadanie kráľa národov
Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v mesiášskom svetle Dávidovej hviezdy hľadajú v Izraeli toho, ktorý bude kráľom národov.
Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k židom a príjmu od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone. Zjavenie Pána zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov a nadobúdajú „výsady vyvoleného ľudu“.
Útek do Egypta a povraždenie neviniatok sú prejavom toho, ako temnoty odporujú svetlu: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“ (Jn 1,11). Celý Kristov život bude poznačený prenasledovaním. A jeho vlastní majú na ňom podiel s ním. Jeho návrat z Egypta pripomína exodus a predstavuje Ježiša ako definitívneho osloboditeľa.