Na Titanicu bol aj Slovák, ktorý práve unášal deti

Pohľad na vrak Titanicu na dne oceánu Archívne foto: SITA/APNITRA 14. apríla (WEBNOVINY) - Svet si v týchto dňoch pripomína 100. výročie potopenia Titanicu.


Slávny zaoceánsky parník klesol na dno Atlantického oceánu 15. apríla 1912 v skorých ranných hodinách. Tragédia si vyžiadala vyše 1 500 ľudských životov.

Medzi obeťami Titanicu bol aj 32-ročný Michal Navrátil zo Serede. V roku 1902 emigroval do francúzskeho Nice, kde si otvoril krajčírsky salón.

Oženil sa s Taliankou Marcellou Caretto, ktorá mu porodila dvoch synov.

Po rozvode zostali v opatere matky. Navrátil sa s tým však nevedel zmieriť a rozhodol sa, že svoje deti unesie a odíde s nimi do Ameriky, hovorí historik Tomáš Klubert, ktorý pracuje v Ústave pamäti národa a špecializuje sa na dejiny 20. storočia. Navrátil si v Londýne kúpil za 26 libier tri lístky na Titanic do druhej triedy. Na palubu lode nastúpil pod falošným menom Louis Hoffman.

Po zrážke s ľadovcom sa Navrátilovi podarilo oboch synov dostať do záchranného člna, sám však zahynul. Jeho exmanželka svoje deti našla podľa fotografie v novinách a vzala ich do Francúzska. Mladší zo synov zomrel v roku 1953, starší 30. januára 2001 ako jeden z posledných stroskotancov z Titanicu.

Príčina a priebeh potopenia najluxusnejšieho parníka svojej doby bola dlho opradená množstvom mýtov a nepresností, konštatuje Klubert.

Obrazom: Spomienková plavba na počesť Titanicu


Pravdu o posledných hodinách Titanicu sa podarilo odhaliť len nedávno na základe zabudnutých výpovedí svedkov a vďaka dôslednému výskumu vraku. Titanic vyplával na svoju prvú a zároveň aj poslednú plavbu na trase Southampton - Cherbourg - Queenstown - New York 10. apríla 1912.

Klubert hovorí, že o lístky na loď bol prekvapivo malý záujem, mnohých odrádzala najmä vysoká cena. Na palube Titanicu sa viezlo po jeho odchode zo zastávky v Queenstowne 2 224 osôb, z toho 1 316 cestujúcich (805 mužov, 402 žien a 109 detí) a 908 členov posádky. Plná prepravná kapacita parníka bola 3 547 osôb.




Titanic v Oponiciach

Medzi 325 pasažiermi prvej triedy bol aj americký miliardár Thomas Cardeza, ktorý sa na plavbu zaoceánskym parníkom vydal z Oponíc v okrese Topoľčany. Cardeza bol blízkym priateľom grófa Henricha Apponnyiho z Oponíc. Vystavené exponáty - osobné veci pasažiera Titanicu, amerického miliardára Thomasa Cardezu v historickej knižnici Apponyiovského rodu v Kaštieli Oponice. Thomas Cardeza udržiaval priateľské vzťahy s grófom Henrichom Apponyim a istý čas pôsobil v Kaštieli Oponice. Foto: SITA/Martin Havran

Ako povedal Peter Králik, ktorý sa zaoberá históriou kaštieľa v Oponiciach, Cardeza stroskotanie lode spolu so svojou matkou prežil.

Našiel miesto v záchrannom člne, v ktorom bolo spolu s ním 40 osôb napriek tomu, že miesto tu bolo pre 65 ľudí. Rodinné šperky, ktoré so sebou viezol, skončili na dne oceánu.

Od poisťovne za ne Cardezovci inkasovali 17 miliónov amerických dolárov, čo bola najvyššia dovtedy vyplatená suma v histórii amerického poisťovníctva.

Značnú časť z tejto sumy stál veľký modrý diamant, ktorý pravdepodobne poslúžil ako predloha k šperku Srdce oceánu, ktorý mala zavesený na krku Kate Winslet v oscarovom filme Titanic (1997) Jamesa Camerona.

Obrazom: Príbeh z Titanicu ožíva v Oponiciach


Američania boli na boháčov nahnevaný

„Voči Cardezovcom sa v Amerike zdvihla vlna odporu za to, že pri tragédii, pri ktorej zomrelo vyše 1 500 ľudí, zachraňovali svojho psieho miláčika a dávali sa odškodňovať za šperky. Americkej verejnosti sa to zdalo veľmi neetické,“ povedal Králik. Vystavené exponáty - osobné veci pasažiera Titanicu, amerického miliardára Thomasa Cardezu v historickej knižnici Apponyiovského rodu v Kaštieli Oponice. Thomas Cardeza udržiaval priateľské vzťahy s grófom Henrichom Apponyim a istý čas pôsobil v Kaštieli Oponice. Foto: SITA/Martin Havran

Skazu Titanicu spôsobila zrážka s obrovským ľadovcom. Hliadka ho zbadala 14. apríla o 23:39. Veľmi dlho panoval názor, že ľadovec rozpáral pravobok lode v dĺžke 100 metrov.

„Z výskumu vraku však vyplynulo, že príčinou potopenia nebola jedna kontinuálna trhlina, ale rad úzkych prasklín a dierok, ktoré mali väčšinou veľkosť ľudského prsta. Ich celková plocha nepresahovala ani štyri štvorcové metre,“ poukázal historik Klubert.

Táto prerušovaná štrbina sa však tiahla 90 metrov tesne nad dvojitým dnom Titanicu, voda preto začala vnikať až do piatich predných vodotesných oddelení. Podľa Klubertových slov neskoršie pokusy dokázali, že kolíziu nebolo možné odvrátiť. „Titanic sa čisto teoreticky mohol zachrániť iba vtedy, ak by do ľadovca narazil čelne. Nemožno však vylúčiť, že pri priamom náraze by ľadovec skĺzol pozdĺž trupu a spôsobil ešte väčšie škody,“ skonštatoval Klubert.



Dráma, akú svet nezažil

O 2:05 nadránom spustili z Titanicu posledný z 20-tich záchranných člnov, obsadených však bolo len 17. Dva odplávali pre nešikovnosť obslužného personálu a jeden sa prevrátil. Na palube potom zostalo zhruba 1 500 ľudí odsúdených na smrť. Vo vode s teplotou mínus dva stupne Celzia nemali šancu prežiť dlhšie ako 20 minút. Potopenie Titanicu prežilo 705 ľudí - 333 mužov, 316 žien, 56 detí a tri psy.

Všetko to boli veľmi malí psíci, takže nezabrali miesto žiadnemu človeku, podotkol Klubert. Vrak objavila 1. septembra 1985 americká vedecká expedícia. Odvtedy sa podarilo vytiahnuť množstvo vecí, no trosky lode, ktorú pred plavbou označovali za nepotopiteľnú, naďalej odpočívajú na dne Atlantického oceánu.