Na svete trpí hepatitídou viac ako 500 miliónov ľudí

BRATISLAVA 5. septembra (WEBNOVINY) - Na svete trpí podľa odhadov hepatitídou typu B alebo C, často však i oboma naraz, viac ako 500 miliónov ľudí. "Chronické ochorenia pečene, vrátane vírusových hepatitíd patria medzi najzávažnejšie choroby. Infikovaný môže byť až jeden z dvanástich ľudí," povedal na dnešnej tlačovej konferencii vedúci Národného referenčného centra pre liečbu chronických hepatitíd Jozef Holomáň. Ročne na hepatitídu B alebo C zomrie celosvetovo až 1,5 milióna osôb. Odhaduje sa, že ľudí chronicky infikovaných vírusom hepatitídy B je až 400 miliónov a vírusom C 170 miliónov. V štúdii, ktorú minulý rok zostavila sieť Central and Eastern European Harm Reduction Network, sa pritom ukázalo, že až 90 percent nakazených osôb o svojom ochorení nevie, informovala prezidentka Európskej asociácie pacientov s chorobami pečene (ELPA) Nadine Piorkowski. Ako uviedol Holomáň, kým akútna hepatitída B ustupuje a chronická len mierne stúpa, u hepatitídy C zaznamenávajú dynamický rast v oboch formách. Nebezpečná hepatitída C, ktorej vírus bol do roku 1989 neznámy a neexistovali naň žiadne diagnostické testy, môže skončiť cirhózou či dokonca rakovinou pečene. Každoročne sa týmto typom hepatitídy infikujú tri až štyri milióny ľudí. Vírus hepatitídy C, ktorá je v rozvinutých krajinách najčastejšou príčinou transplantácie pečene, sa prenáša priamym kontaktom s infikovanou krvou, pričom na vznik infekcie stačí jediná kvapka. Diagnostické testy, ktoré dokážu odhaliť prítomnosť ochorenia, sa až do roku 1992 nepoužívali, preto sa mnohí pacienti v minulosti nakazili pri transfúzii krvi z nedostatočne dezinfikovaných nástrojov, pri operáciách, ale aj u zubára. Infekcia sa však môže šíriť aj medzi príbuznými, ktorí používajú spoločné hygienické potreby, ako sú žiletky, nožnice na nechty či zubné kefky. Vírus hepatitídy však nie je dedičný. Akútna hepatitída C trvá niekoľko týždňov a zvyčajne sa nerozpozná. V tomto štádiu si len u približne desiatich percent pacientov imunitný systém dokáže s vírusom poradiť sám. Chronickou formou trpí až 90 percent pacientov. Jej prejavy sú spočiatku nenápadné, môže sa objaviť únava, bolesť hlavy, žalúdka či svalov a mierne zvýšená teplota. Žlté sfarbenie pokožky, typické pre ostatné typy hepatitíd, sa objavuje výnimočne. Zložitá situácia je podľa Holomáňa v problematike diagnostiky, ktorá je základom pre rozhodovací proces a definovanie choroby, od čoho sa odvíja liečba. "Žiaľ, musíme skonštatovať, že situácia je neuspokojivá," uviedol Holomáň a ako vysvetlil, podobná situácia je aj v iných krajinách. "Ochorenie nie je nezvládnuteľné. Dá sa liečiť, lieková politika ide dopredu a umožňuje liečiť aj choroby, ktoré sa predtým nedali. Ale pacient musí s pečeňou ďalej žiť. Tá nemá okrem transplantácie inú možnosť náhrady. Môže sa vyvinúť cirhóza, až rakovina pečene a ľudia môžu zomrieť veľmi mladí. To je dôvod, prečo sa tomuto ochoreniu dostáva veľkej pozornosti aj na európskej pôde," povedala poslankyňa Európskeho parlamentu MUDr. Irena Belohorská. Upozornila tiež, že hepatitídy patria medzi infekčné choroby, ktoré sa nedajú uzavrieť v rámci jedného štátu. Podľa Holomáňa sa v nasledujúcich desiatich až dvadsiatich rokoch očakáva ešte väčší dopyt po transplantáciách tohto orgánu ako bol doteraz. Liečbu pacientov s chronickými vírusovými hepatitídami hradia poisťovne a zaoberajú sa ňou špecialisti v hepatologických ambulanciách. Ak sa pacient infikoval pri užívaní drog, je podmienkou hradenia liečby poisťovňou preukázaná polročná drogová abstinencia. Medzi rizikové skupiny patria narkomani a väzni. Ako uviedol Holomáň, v prostredí ľudí, ktorí nastupujú do väzenia, je vysoké percento ľudí infikovaných vírusom hepatitídy. Podľa Belohorskej však Taliani prišli so štatistikou, že až 15 percent ľudí, ktorí majú niektorú z foriem hepatitídy, sa nakazilo vo wellness Odborníci z Rakúska, Českej republiky, Maďarska, Poľska, Slovenska i Ukrajiny sa dnes stretli na sympóziu s názvom Pečeň a lieky ’08, ktoré sa uskutočnilo v kongresových priestoroch Ministerstva zdravotníctva SR v Bratislave. Jeho heslom bolo Chráň si svoju pečeň. Témou stretnutia boli vírusové hepatitídy ako zdravotnícka priorita Európskej únie. Cieľom sympózia bola analýza aktuálnej situácie a spoločné hľadanie východísk a riešení problematiky vírusových hepatitíd v celoeurópskom kontexte. SITA