|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 23.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klement
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
11. októbra 2012
Na sudcov nie je jednotný meter, tvrdí organizácia Via Iuris
BRATISLAVA 11. októbra (WEBNOVINY) – Disciplinárne súdy, v ktorých sa rozhoduje o previneniach sudcov, trvajú niekedy veľmi dlho - tvrdí odborná organizácia VIA IURUS. Disciplinárne rozhodnutia sú podľa nej neraz nepresvedčivé aj ...
Zdieľať
BRATISLAVA 11. októbra (WEBNOVINY) – Disciplinárne súdy, v ktorých sa rozhoduje o previneniach sudcov, trvajú niekedy veľmi dlho - tvrdí odborná organizácia VIA IURUS. Disciplinárne rozhodnutia sú podľa nej neraz nepresvedčivé aj nekonzistentné, teda nepadajú rovnaké sankcie pri podobných prípadoch. Verdiktom často údajne chýba dostatočné zdôvodnenie.
VIA IURUS dospela k týmto záverom analýzou asi 200 disciplinárnych rozhodnutí z rokov 2002 až 2011, pričom bolo anonymizované, o ktorých sudcov ide. „Niekedy sme sa stretli až s protirečivosťou v rozhodovaní,“ uviedla advokátka spolupracujúca s VIA IURIS Eva Kovačechová, ktorá na analýze pracovala s advokátkou Zuzanou Čaputovou. Napríklad odlišné verdikty padli v dvoch prípadoch, keď sudca neumožnil vyhotovenie zvukového záznamu z pojednávania – v jednom bol sudca oslobodený, v druhom bol preradený na nižší súd.
Kritizujú napríklad aj praktické uplatňovanie jednotlivých skutkových podstát disciplinárnych prehreškov u sudcov. „V niektorých prípadoch sa aplikujú mnohé skutkové podstaty, hoci by pre presvedčivosť a zrozumiteľnosť mala byť aplikovaná len jedna,“ vysvetlila advokátka.
Legislatíva umožňuje aj šikanózny verdikt
Ďalším problémom je nejednoznačná právna úprava disciplinárnych prehreškov sudcov. Niektoré skutkové podstaty sú podľa autoriek analýzy formulované veľmi všeobecne. V praxi sa podľa Kovačechovej stáva, že pod všeobecnú definíciu skutkovej podstaty sa skryje akékoľvek disciplinárne previnenie sudcu - od jazdy pod vplyvom alkoholu až po vyhrážanie sa smrťou. Na druhej strane sú zas niektoré skutkové podstaty definované v zákone veľmi precízne. „Dokonca až tak, že doteraz neboli ani aplikované v žiadnom prípade,“ dodala advokátka.
Analýzou verdiktov za posledné roky dospeli aj k tomu, že súčasná legislatíva umožňuje aj šikanózny výkon disciplinárneho konania. Ako príklad uvádza Kovačechová disciplinárne konania, pri ktorých sa navrhuje potrestať sudcu vyzlečením z talára. V takých prípadoch mohol minister spravodlivosti pozastaviť danému sudcovi výkon funkcie až na dva roky, čo sa neraz stávalo.
„Hoci v konečnom dôsledku ten sudca vôbec nebol pozbavený talára, naďalej súdi a už je aj právoplatne skončené rozhodovanie. Čiže, keď sa na to pozrieme spätne, tak to bolo naozaj neadekvátne,“ myslí si Kovačechová. Pritom len polovica disciplinárnych návrhov sa skončila potrestaním sudcov, ostatné navrhovatelia stiahli alebo boli sudcovia oslobodení.
Kovačechová pripúšťa, že to môže svedčiť o zneužívaní a používaní disciplinárnych konaní na zastrašovanie sudcov, aj o tom, že návrhy neboli dostatočne dobre a precízne pripravované, ale aj o tom, že niektoré inštitúty disciplinárneho konania sú upravené nejasne (napríklad boli návrhy podané neskoro).
Disciplinárky vplývajú na kvalitu súdneho systému
VIA IURIS upozorňuje, že disciplinárne konania majú vplyv na kvalitu celého súdneho systému, keďže prípadné nezákonné konanie sudcu sa rieši práve touto formou. „Súvisí to s tým, že súdna moc je síce nezávislá vo vzťahu k výkonnej a zákonodarnej moci, sudcovia však majú zodpovednosť voči nositeľom verejnej moci.“
Z analýzy disciplinárnych konaní vydali publikáciu.
„Cieľom bolo vytvoriť podklad pre skvalitnenie a dosiahnutie väčšej konzistentnosti rozhodnutí disciplinárneho súdnictva ako aj pre prípadnú diskusiu o jeho ďalšom smerovaní,“ uviedla Čaputova. Publikáciu predstavili odbornej verejnosti na dnešnej 10. jubilejnej konferencii z cyklu Prístup k spravodlivosti: Bariéry a východiská, ktorú organizuje VIA IURIS s podporou Nadácie pre otvorenú spoločnosť – Open Society Foundation.
Podľa výsledkov analýzy sudcov v sledovanom období najčastejšie stíhali za zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti sudcu. V štvrtine prípadov bol sudca uznaný vinným zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia. Žiadnemu sudcovi v tomto období sa nestalo, že by ho právoplatne uznali vinným zo spáchania najzávažnejšieho disciplinárneho previnenia, ktoré je nezlučiteľné s funkciou sudcu.
Pritom bolo podaných sedem takýchto návrhov. Najčastejšie sú disciplinárne stíhaní sudcovia okresných súdov. Najviac návrhov na stíhanie podal za sledované obdobie minister spravodlivosti.
VIA IURUS dospela k týmto záverom analýzou asi 200 disciplinárnych rozhodnutí z rokov 2002 až 2011, pričom bolo anonymizované, o ktorých sudcov ide. „Niekedy sme sa stretli až s protirečivosťou v rozhodovaní,“ uviedla advokátka spolupracujúca s VIA IURIS Eva Kovačechová, ktorá na analýze pracovala s advokátkou Zuzanou Čaputovou. Napríklad odlišné verdikty padli v dvoch prípadoch, keď sudca neumožnil vyhotovenie zvukového záznamu z pojednávania – v jednom bol sudca oslobodený, v druhom bol preradený na nižší súd.
Kritizujú napríklad aj praktické uplatňovanie jednotlivých skutkových podstát disciplinárnych prehreškov u sudcov. „V niektorých prípadoch sa aplikujú mnohé skutkové podstaty, hoci by pre presvedčivosť a zrozumiteľnosť mala byť aplikovaná len jedna,“ vysvetlila advokátka.
Legislatíva umožňuje aj šikanózny verdikt
Ďalším problémom je nejednoznačná právna úprava disciplinárnych prehreškov sudcov. Niektoré skutkové podstaty sú podľa autoriek analýzy formulované veľmi všeobecne. V praxi sa podľa Kovačechovej stáva, že pod všeobecnú definíciu skutkovej podstaty sa skryje akékoľvek disciplinárne previnenie sudcu - od jazdy pod vplyvom alkoholu až po vyhrážanie sa smrťou. Na druhej strane sú zas niektoré skutkové podstaty definované v zákone veľmi precízne. „Dokonca až tak, že doteraz neboli ani aplikované v žiadnom prípade,“ dodala advokátka.
Analýzou verdiktov za posledné roky dospeli aj k tomu, že súčasná legislatíva umožňuje aj šikanózny výkon disciplinárneho konania. Ako príklad uvádza Kovačechová disciplinárne konania, pri ktorých sa navrhuje potrestať sudcu vyzlečením z talára. V takých prípadoch mohol minister spravodlivosti pozastaviť danému sudcovi výkon funkcie až na dva roky, čo sa neraz stávalo.
„Hoci v konečnom dôsledku ten sudca vôbec nebol pozbavený talára, naďalej súdi a už je aj právoplatne skončené rozhodovanie. Čiže, keď sa na to pozrieme spätne, tak to bolo naozaj neadekvátne,“ myslí si Kovačechová. Pritom len polovica disciplinárnych návrhov sa skončila potrestaním sudcov, ostatné navrhovatelia stiahli alebo boli sudcovia oslobodení.
Kovačechová pripúšťa, že to môže svedčiť o zneužívaní a používaní disciplinárnych konaní na zastrašovanie sudcov, aj o tom, že návrhy neboli dostatočne dobre a precízne pripravované, ale aj o tom, že niektoré inštitúty disciplinárneho konania sú upravené nejasne (napríklad boli návrhy podané neskoro).
Disciplinárky vplývajú na kvalitu súdneho systému
VIA IURIS upozorňuje, že disciplinárne konania majú vplyv na kvalitu celého súdneho systému, keďže prípadné nezákonné konanie sudcu sa rieši práve touto formou. „Súvisí to s tým, že súdna moc je síce nezávislá vo vzťahu k výkonnej a zákonodarnej moci, sudcovia však majú zodpovednosť voči nositeľom verejnej moci.“
Z analýzy disciplinárnych konaní vydali publikáciu.
„Cieľom bolo vytvoriť podklad pre skvalitnenie a dosiahnutie väčšej konzistentnosti rozhodnutí disciplinárneho súdnictva ako aj pre prípadnú diskusiu o jeho ďalšom smerovaní,“ uviedla Čaputova. Publikáciu predstavili odbornej verejnosti na dnešnej 10. jubilejnej konferencii z cyklu Prístup k spravodlivosti: Bariéry a východiská, ktorú organizuje VIA IURIS s podporou Nadácie pre otvorenú spoločnosť – Open Society Foundation.
Podľa výsledkov analýzy sudcov v sledovanom období najčastejšie stíhali za zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti sudcu. V štvrtine prípadov bol sudca uznaný vinným zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia. Žiadnemu sudcovi v tomto období sa nestalo, že by ho právoplatne uznali vinným zo spáchania najzávažnejšieho disciplinárneho previnenia, ktoré je nezlučiteľné s funkciou sudcu.
Pritom bolo podaných sedem takýchto návrhov. Najčastejšie sú disciplinárne stíhaní sudcovia okresných súdov. Najviac návrhov na stíhanie podal za sledované obdobie minister spravodlivosti.