Na Starom zámku otvorilo múzeum dve nové expozície

BANSKÁ BYSTRICA 25. júna (WEBNOVINY) Na Starom zámku otvorilo múzeum dve nové expozície) - Banskoštiavnické Slovenské banské múzeum sprístupnilo na začiatku letnej sezóny verejnosti dve nové expozície v priestoroch Starého zámku – expozíciu historických hodín a Himmelreich, čo je žalár a mučiareň.

Expozíciu historických hodín nájdu návštevníci múzea vo vstupnej veži Starého zámku. Súbor inštalovaných historických interiérových hodín na prvom poschodí veže dokumentuje vývoj hodinárstva od 18. do 20. storočia, historické slohy baroka, rokoka, klasicizmu, empíru, biedermeiera, nástenných, stolových, stojacích skriňových, ale aj špeciálnych a vreckových hodín. Najstaršie sú barokové železné nástenné terčové hodiny, zo 17. storočia. Špecifické miesto patrí nástenným hodinám „schwarzwaldkám“ s baníckymi výjavmi, ktoré boli mimoriadne obľúbené medzi baníckym obyvateľstvom Banskej Štiavnice koncom 18. a v prvej polovici 19. storočia. Spoločný cech hodinárov so zámočníkmi a puškármi vznikol v Banskej Štiavnici už v roku 1661, no výraznejší rozvoj hodinárstva na území Slovenska nastal v 18. storočí.

Expozícia Himmelreich – žalár a mučiareň je v južnej hranolovej veži opevnenia Starého zámku. Pôvodne táto stavba slúžila ako byt kostolníka, neskôr boli v podzemných miestnostiach žaláre a mučiareň. V starých protokoloch štiavnického banského súdu bola bašta posmešne nazývaná Himmelreich čiže Nebeská ríša. Na poschodiach sa nachádzali miestnosti pre dozorcov pevnosti a zbrojnice, vojenského technika a vojenskej stráže. V podzemných miestnostiach boli previnilci, napríklad povstalci v baníckom povstaní (1525 -1526) či politickí väzni za Bachovho absolutizmu (1851 – 1859). Zatvorení boli po jednom, v malých priestoroch s hrubými kamennými múrmi, s úzkymi oknami a hlinenou podlahou, pripútaní železnými okovami. Priestory na medziposchodí obýval dozorca väznice. Z 18. storočia sa tu zachovali aj maľby odsúdených, na južnej strane je maľba s Ukrižovaným Kristom. Na prvom poschodí sa nachádza takzvaná Zelená izba, pomenovaná podľa pôvodnej dekoratívnej maľby stien s akantovými listami z 15. storočia., ktorá sa však zachovala len čiastočne.

SITA