Na stanici sa udiali konštrukčné zmeny, pavúk stále na úteku

BRATISLAVA 30. decembra (WEBNOVINY) - Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) absolvovala v roku 2008 sériu dôležitých úkonov, ktoré by mali byť kľúčové pre záverečné práce v roku 2009 a následne plánované dokončenie stanice o rok neskôr. Už vo februári podnikol svoju prvú misiu raketoplán Atlantis, ktorého úlohou bolo pripojenie európskeho vesmírneho laboratória Columbus. Počiatkom roka sa o zásobovanie postarali automatické transportné vozidlo (AVT) Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a ruská vesmírna loď Progress. Dvaja astronauti z raketoplánu Atlantis najprv vystúpili na sedem hodín do vesmírneho priestoru, aby Columbus pripravili na inštaláciu k vesmírnej stanici, ktorá začiatkom februára obiehala Zem vo výške 350 kilometrov. Columbus upravili tak, aby ho mohli zvnútra ISS pomocou robotického ramena pripojiť k modulu Harmony. Počas výstupu do otvoreného priestoru astronauti zároveň nainštalovali aj panely na ochranu pred mikrometeoritmi. Desaťtonové laboratórium v hodnote 1,3 miliardy eur (asi 43 miliárd slovenských korún), pripevnili v pondelok 11. februára. Už na druhý deň (utorok 12. februára) laboratórium posádka spustila. Po úspešnom spustení misia ešte pokračovala v inštalácii ďalších dvoch zariadení, ktoré slúžia na pozorovanie Slnka a uskutočňovanie nových experimentov. K technickému vybaveniu európskeho laboratória Columbus pridali dve hlavné časti - observatórium SOLAR, ktoré má počas dvoch rokov pozorovať Slnko a zariadenie EuTEF (European Technology Exposure Facility), ktoré má vykonať deväť experimentov potrebných pre výskum vesmíru. Laboratórium predstavuje míľnik v postavení Európy vo vesmíre. Na financovaní Columbusu sa podieľali najmä Nemecko, Taliansko a Francúzsko, a stalo sa prvou novou súčasťou ISS, ktorú nevyrobili v USA alebo Rusku. Laboratórium zlepšuje výskumné možnosti ISS. Priestor sa bude využívať na biotechnologické a medicínske experimenty vyžadujúce mikrogravitáciu. Columbus mali doručiť na orbitu už skôr, no o jeho prvé oneskorenie sa pričinila tragická havária raketoplánu Columbia v roku 2003. Je potrebné podotknúť, že i misiu raketoplánu Atlantis odďaľovali rôzne faktory - od počasia až po viaceré technické poruchy. O mesiac neskôr sa na najdlhšiu misiu v histórii vydal ďalší z raketoplánov slúžiacich v súčasnej flotile amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) - Endeavour s veliteľom Dominicom Goriem. Cieľom 16-dňového pobytu sedemčlennej posádky bolo dopravenie prvej časti japonského vesmírneho laboratórneho modulu Kibo a kanadského robotického systému Dextre. Krátko po štarte sa vyskytli dva technické problémy, no podľa odborníkov nehrozilo astronautom ani ich misii žiadne nebezpečenstvo. Plán predpokladal päť výstupov do otvoreného vesmírneho priestoru v dĺžke asi tridsiatich hodín. Zásluhu na výrobe robotického systému Dextre má najmä Kanadská vesmírna agentúra, laboratórium Kibo (v preklade Nádej), na ktorom vedci pracovali od roku 1990, zas vyrobili ich japonskí kolegovia. V apríli sa na palube ISS, no hlavne v Južnej Kórei prepisovala história. Prvá astronautkou tejto krajiny sa stala dvadsaťdeväťročná So-Yeon Yi. V júni sa posádke raketoplánu Discovery darilo pri inštalácii ďalšej, tentokrát najväčšej časti japonského laboratória Kibo. Modul v hodnote 2,8 miliardy dolárov (v prepočte takmer 55 miliárd slovenských korún) poskytuje miestnosť pre štyroch astronautov, ktorí môžu vykonávať experimenty v oblasti vesmírnej medicíny, biológie, biotechnológie alebo komunikácie. To všetko v prostredí s umelo vytvoreným tlakom.Prevezená jednotka s dĺžkou 11,2 metra je najväčšou samostatnou miestnosťou na ISS, predbehla aj modul Destiny dlhý 8,5 metra a 6,8-metrovú časť Columbus. S celkovou hmotnosťou 14,8 ton je JPM (2. časť sa totiž nazýva Japonský tlakový modul) také ťažké, že niektoré súčasti vyniesol raketoplán Endeavour na ISS už v marci. Modul Kibo má päť hlavných komponentov: JPM na vykonávanie hlavného výskumu a kontroly vnútornej časti; logistický modul vytvorený na prepravu vnútorného vybavenia JPM zo Zeme a späť; diaľkový manipulačný systém - 10-metrové robotické rameno s 2,2-metrovým nástavcom na prenos vybavenia a materiálov v blízkosti Kiba; vonkajšie príslušenstvo (EF) na prenos vybavenia vo vesmíre; experimentálny logistický modul - vonkajšia časť (ELM-ES). Tretí komponent - exteriérový priestor, v ktorom budú experimenty vystavené priamym účinkom vesmíru, doručia na stanicu až na budúci rok. Po dokončení bude laboratórium slúžiť na medicínske, biologické, biotechnologické a komunikačné experimenty. NASA dúfa, že konštrukčné práce sa na ISS skončia okolo 30. septembra roku 2010 a stanica bude centrom pre výskum vesmíru a umožní vedcom skúmať vplyv zníženej gravitácie na ľudský organizmus. V nadchádzajúcom roku by sa posádka ISS mala dokonca rozšíriť o troch nových členov, čiže zo súčasných troch na šiestich. Začiatkom leta boli nútení členovia posádky ISS podstúpiť mimoriadne riskantnú operáciu v otvorenom vesmíre. Dvaja ruskí astronauti opravili počas šesťhodinového výstupu takzvanú explozívnu prípojku. Podľa NASA práve táto súčiastka zapríčinila prudký spád modulu Sojuz, problémy pri striedaní posádky a leteckých manévrov v blízkosti modulu. Jeseň poznačilo viacero omeškaní v dôsledku porúch a odloženého štartu raketoplánu Discovery, ktorý mal podniknúť misiu na opravu Hubblovho vesmírneho teleskopu. Štart Endeavouru bol nakoniec úspešný - podarilo sa zväčšiť obývateľný priestor stanice, pripevniť a opraviť rotačné kĺby solárnych panelov či nainštalovať zariadenie na recykláciu moču a vlhkého vzduchu na pitnú vodu. Misia raketoplánu Endeavour na ISS bola jednou z posledných pred dostavbou medzinárodného projektu v hodnote 100 miliárd dolárov. V priebehu desiatich rokov uskutočnila NASA množstvo misií zameraných na konštrukciu, logistiku či opravu v podobe sedemčlenných posádok, ktoré vynášali v priemere okolo 22,5 tony príslušenstva. V priebehu roka bol osud ISS veľakrát v ohrození. Súčasná flotila raketoplánov NASA sa totiž pre svoju zastaranosť už čoskoro chystá do výslužby a jediným, kto by mohol do obnovenia vesmírneho programu prebrať štafetu, je Rusko. V dôsledku vypuknutia vojny medzi Gruzínskom a ruskými odštiepeneckými regiónmi Abcházko a Južné Osetsko, plánovanej výstavby základní protiraketového štítu v strednej Európe a ďalším zahranično-politickým rozbrojom medzi Ruskou federáciou a USA, zostal medzinárodný program ohrozený. Závery rokovaní medzi piatimi vesmírnymi agentúrami, ktoré sa na výskume podieľajú, by mali byť známe práve koncom roka 2008 alebo začiatkom kalendárneho roka 2009. V roku 2008 však zaznamenal na stanici aj viacero kurióznych momentov. Začiatkom júna sa totiž pokazilo splachovanie. Situácia sa stala vážnou, do úvahy prichádzala aj núdzová evakuácia stanice. Koncom leta zaznamenali v počítačovom systéme stanice vírus. Ten zasiahol najmä laptopy, ktoré využívali astronauti na komunikáciu so Zemou. V novembri sa na stanici hlavne strácalo - astronautke Heidemarie Stefanyshyn-Piper uletela pri oprave zaseknutého kĺbu jedného zo solárnych panelov stanice taška s náradím a na raketopláne záhadne zmizol pavúk určený na pokusy. SITA