|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 3.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Oldrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
21. novembra 2006
Na Slovensku žije asi 150 vlkov, mýty o nich sú nepravdivé
Odborníci odhadujú, že na Slovensku žije približne 150 vlkov. Najviac sa vyskytujú na strednom, severnom a východnom Slovensku.
Zdieľať
Najmä v Strážovských vrchoch, Kremnických vrchoch, v Malej Fatre, Veľkej Fatra, Oravskej kotline, Liptovskej kotline, Levočskom pohorí, na Kysuciach a vo Vysokých a Nízkych Tatrách.
"Tieto šelmy sa zdržiavajú predovšetkým vo vyšších polohách. Pri svojich denných niekoľkokilometrových potulkách revírom sa vlčie svorky zatúlajú aj do bezprostredného susedstva podhorských dedín, či horských hotelov situovaných v lesných komplexoch. Vymyslené bájky a legendy o krvilačných vlkoch vzbudzujú u väčšiny ľudí rešpekt, u mnohých až hrôzu a strach. Mýty o nich nie sú pravdivé, vlky sú veľmi plaché zvieratá," konštatoval pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga.
Nie je vzácnosťou zahliadnuť vlka idúceho, alebo stojaceho pri ceste. Láka ho tam ľahko dostupná potrava – autami zrazená a poranená, alebo usmrtená zver. Vlk je totiž predurčený na to, aby zdochlinu v čo najkratšom čase zlikvidoval. Odstráni teda to, čo spôsobuje šírenie chorôb a zabráni tak ďalšiemu rozkladu pozostatkov zvierat.
Rizikom spôsobeným ľuďmi je však to, že vlka jeho čuch vedie neomylne aj k skládkam odpadu, odkiaľ sa šíri zápach z rozkladajúcich sa odpadkov, medzi ktorými býva nezriedka aj biologický odpad – časti tiel domácich zvierat. Vlk totiž zacíti zápach rozkladajúcej sa zdochliny až na vzdialenosť jeden a pol kilometra. Nečudo teda, že lačné vlky prichádzajú za takouto potravou až do tesného susedstva k ľudským obydliam, dodal Saniga.
Vlky na Slovensku prvýkrát získali čiastočnú ochranu v roku 1975 potom, čo ich prenasledovaním takmer vymizol z našich hôr a prežívali iba na severovýchode územia. V roku 1995 sa už tieto šelmy stali celoročne chráneným druhom. O rok neskôr si slovenská vláda pri ratifikácii medzinárodného dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť uplatnila výhradu voči vlkovi a medveďovi, ktoré sú v dohovore pre naše územie uvedené v zozname prísne chránených živočíchov. Tá umožňuje v určitých presne stanovených prípadoch tieto zvieratá loviť.
Nie je vzácnosťou zahliadnuť vlka idúceho, alebo stojaceho pri ceste. Láka ho tam ľahko dostupná potrava – autami zrazená a poranená, alebo usmrtená zver. Vlk je totiž predurčený na to, aby zdochlinu v čo najkratšom čase zlikvidoval. Odstráni teda to, čo spôsobuje šírenie chorôb a zabráni tak ďalšiemu rozkladu pozostatkov zvierat.
Rizikom spôsobeným ľuďmi je však to, že vlka jeho čuch vedie neomylne aj k skládkam odpadu, odkiaľ sa šíri zápach z rozkladajúcich sa odpadkov, medzi ktorými býva nezriedka aj biologický odpad – časti tiel domácich zvierat. Vlk totiž zacíti zápach rozkladajúcej sa zdochliny až na vzdialenosť jeden a pol kilometra. Nečudo teda, že lačné vlky prichádzajú za takouto potravou až do tesného susedstva k ľudským obydliam, dodal Saniga.
Vlky na Slovensku prvýkrát získali čiastočnú ochranu v roku 1975 potom, čo ich prenasledovaním takmer vymizol z našich hôr a prežívali iba na severovýchode územia. V roku 1995 sa už tieto šelmy stali celoročne chráneným druhom. O rok neskôr si slovenská vláda pri ratifikácii medzinárodného dohovoru o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť uplatnila výhradu voči vlkovi a medveďovi, ktoré sú v dohovore pre naše územie uvedené v zozname prísne chránených živočíchov. Tá umožňuje v určitých presne stanovených prípadoch tieto zvieratá loviť.
(TASR)