Na Slovensku spĺňajú náročné kritériá len dva hokejové stánky

Bratislava 16. augusta (TASR) - Hokej patrí na Slovensku medzi najpopulárnejšie a najúspešnejšie športy. Stále však zápasí s nedostatkom ľadových plôch, ktoré sa v mnohých mestách využívajú aj na krasokorčuľovanie a slúžia i pre širokú verejnosť. Väčšina zimných štadiónov vyrástla pred tridsiatimi rokmi - najskôr ako odkryté plochy, až neskôr prišlo na rad zastrešenie.


"Veľa našich zimných štadiónov nespĺňa základné kritériá, nie sú v dobrom stave. To platí o Poprade aj Skalici, problémy sú aj v niekdajšej liahni výborných hokejistov v Liptovskom Mikuláši. Aj keď napríklad Popradu pomohla účasť HC Lev v KHL a štadión prešiel kompletnou rekonštrukciou, je stále jediným v meste a je preto maximálne vyťažený. Okrem extraligového tímu HK Poprad ho využívajú aj amatérske hokejové družstvá," povedal pre TASR prezident Slovenského zväzu ľadového hokeja (SZĽH) Igor Nemeček.

Trenčínu pomohol jeho odchovanec Marián Gáborík výstavbou haly, v ktorej dostávajú priestor nielen hokejové nádeje, ale aj široká korčuliarska verejnosť. V Košiciach je popri Steel Aréne k dispozícii Crow Aréna pre 2000 divákov, slúžiaca aj pre krasokorčuliarsky oddiel Kraso centrum. Bratislava vyťažila z MS 2011, keď sa pre potreby šampionátu zrekonštruoval starý "zimák" aj s vedľajšou tréningovou plochou. Hlavnému mestu SR pomohol aj bývalý reprezentant a hráč Slovana Zdeno Cíger, ktorý vlastní plochu so syntetickým ľadom, kde majú možnosť robiť prvé hokejové kroky nádeje zo sociálne slabých rodín. ZŠ Vladimíra Dzurillu v Ružinove má od roku 2009 dve ľadové plochy na hokej a jednu z rozmermi 10x45 metrov na curling. Využívajú ho aj krasokorčuliarky z ŠKP Bratislava i široká verejnosť, pre ktorú je tu už niekoľko rokov korčuľovanie úplne zadarmo. Nový ZŠ zo súkromného sektoru vyrástol v Petržalke-Ovsišti, hokejové stánky sú aj v Lamači a Dúbravke.

Zimný štadión s rozmermi 56x20 m vyrástol aj v Hamuliakove, okrem hokeja ho využívajú aj krasokorčuliari a slúži i na verejné korčuľovanie. Na Orave v Námestove je k dispozícii ZŠ Altis s celoročnou prevádzkou s ľadovou plochou 26x56 m. Štadión spĺňa požiadavky najnáročnejších klientov spomedzi profesionálnych športovcov, či amatérskych hokejistov a pred tohtoročnými MS ho využila aj slovenská reprezentácia. Sú však aj mestá, kde zimné štadióny dlho nevydržali, príkladom je Žiar nad Hronom. V dezolátnom stave je kežmarský ZŠ, kde sa ešte pre niekoľkými rokmi hrala extraliga. "Stále hľadáme možnosti, ako mestám pomôcť pri rekonštrukcii štadiónov, respektíve pri nejakých zlepšeniach. Popritom intenzívne hľadáme ďalšie financie na výstavbu nových hokejových stánkov. V tomto roku by mali vyrásť dva, no zatiaľ sa to ešte veľmi nepohlo. Majú to byť jednoduché štadióny na tréningový proces, ale aj to by nám veľmi pomohlo," dodal Nemeček. SZĽH vytypoval štadióny v Levoči a Bernolákove. V ďalších mestách, ako napríklad v Skalici, Poprade, Banskej Bystrici, Piešťanoch, Prešove, by mali vyrásť druhé haly.

Iba bratislavská Slovnaft Aréna a košická Steel Aréna momentálne spĺňajú náročné medzinárodné kritériá. "Samozrejme, že na medzištátne zápasy sa môžu využívať aj všetky extraligové štadióny, ale tie, povedzme si úprimne, komfortom pre divákov či technickou vybavenosťou značne zaostávajú," poznamenal Nemeček. Podľa neho situáciu značne komplikujú vysoké náklady na elektrinu, alebo chladenie. "Keď sa k tomu pridajú také horúčavy, aké boli na Slovensku v uplynulých týždňoch, problém je na svete. Na mnohých štadiónoch sú zastarané technológie, ktoré keď sa pokazia, tak je zle. To značne zvyšuje náklady na prevádzku. Môže sa stať, že začne pretekať voda cez strechu. Výmena technológií a svetiel je však už nákladnou vecou, s ktorou majú primátori, či starostovia miest veľké starosti," zakončil Nemeček.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR