|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
19. júla 2013
Na Slovensku sa darí mieňovi, jesetery sú však pred vyhubením
Na Slovensku zaznamenali vedci takmer sto druhov rýb a mihúľ, pričom približne z dvoch tretín ide o pôvodné druhy. Za typickú slovenskú rybu možno podľa ichtyológov označiť hlavátku ...
Zdieľať
Bratislava 19. júla (TASR) – Na Slovensku zaznamenali vedci takmer sto druhov rýb a mihúľ, pričom približne z dvoch tretín ide o pôvodné druhy. Za typickú slovenskú rybu možno podľa ichtyológov označiť hlavátku podunajskú.
Zo všetkých druhov, ktorých výskyt bol na Slovensku potvrdený, sú niektoré zaznamenané len jediným nálezom. Ichtyológ z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave Ladislav Pekárik v tejto súvislosti upozornil, že systematické postavenie niektorých druhov alebo línií je zatiaľ nejasné, takže počet druhov môže byť vyšší. "Zaujímavý je prípad druhu pĺža z juhovýchodnej Európy, ktorý sa u nás vyskytuje len vo forme genómu v tripoidných hybridoch pĺža podunajského," poznamenal Pekárik.
Čo sa týka početnosti rýb v slovenských vodách, tá sa medziročne mení v závislosti od výskytu povodní počas jarného obdobia, kedy sa ryby rozmnožujú. Tohtoročná povodeň na Dunaji napríklad umožnila masové namnoženie niektorých druhov rýb. "Presné výsledky však budeme mať k dispozícii až po skončení sezóny," skonštatoval ichtyológ.
V prípade väčšiny druhov sa ich početnosť mení prirodzene v cykloch, ktoré odborníci zatiaľ nedokázali presne definovať. Podľa Pekárika však v prípade niektorých druhov možno poukázať na konštantný nárast či úbytok. "V poslednom období je napríklad v Dunaji početnejší mieň sladkovodný, čo zrejme súvisí s nárastom populácie nepôvodných býčkov, ktoré slúžia mieňovi ako potrava," uviedol. Naopak, drastický pokles zaznamenali odborníci v prípade lipňa tymianového najmä vo Váhu a Hrone alebo ovsienky striebristej v nížinných oblastiach.
"Skutočne ohrozené sú jesetery a vyza, pričom napríklad jeseterovi hladkému hrozí v povodí Dunaja v krátkom čase vyhubenie," skonštatoval Pekárik a pripomenul, pre záchranu jeseterov sa na začiatku roku 2012 začala medzinárodná iniciatíva na ochranu dunajských jeseterov, Danube Sturgeon Task Force (www.dstf.eu) podporovaná Medzinárodnou komisiou pre ochranu Dunaja (ICPDR) a Medzinárodnou asociáciou pre výskum Dunaja (IAD). "Táto téma sa niesla aj tohtoročným Dňom Dunaja," dodal Pekárik.
Medzi nepôvodnými druhmi rýb, ktorým sa v našich vodách najviac darí, sú napríklad karas striebristý, slnečnica pestrá, sumček čierny i viaceré druhy býčkov (napríklad čiernoústy, piesočný a hlavatý). "Výskyt inváznych druhov rýb úzko súvisí so zásahom ľudí do prirodzeného biotopu, z tohto dôvodu majú nepôvodné druhy najväčšie zastúpenie vo vodných nádržiach, ťažobných jamách, kanáloch či zregulovaných tokoch," vysvetlil Pekárik.
Zároveň poukázal na to, že už viac ako jedno storočie sú ryby vzhľadom na intenzívny lov premiestňované medzi povodiami. Najviac preskúmaným druhom je pstruh potočný. Podstatná časť pstruhov v slovenských riekach pochádza z riek ústiacich do Atlantického oceánu. "Prevládajú tu teda nepôvodné atlantické línie nad pôvodnými čiernomorskými," dodal Pekárik.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Jeseter Foto: TASR/AP
Zo všetkých druhov, ktorých výskyt bol na Slovensku potvrdený, sú niektoré zaznamenané len jediným nálezom. Ichtyológ z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave Ladislav Pekárik v tejto súvislosti upozornil, že systematické postavenie niektorých druhov alebo línií je zatiaľ nejasné, takže počet druhov môže byť vyšší. "Zaujímavý je prípad druhu pĺža z juhovýchodnej Európy, ktorý sa u nás vyskytuje len vo forme genómu v tripoidných hybridoch pĺža podunajského," poznamenal Pekárik.
Čo sa týka početnosti rýb v slovenských vodách, tá sa medziročne mení v závislosti od výskytu povodní počas jarného obdobia, kedy sa ryby rozmnožujú. Tohtoročná povodeň na Dunaji napríklad umožnila masové namnoženie niektorých druhov rýb. "Presné výsledky však budeme mať k dispozícii až po skončení sezóny," skonštatoval ichtyológ.
Jesetery v ohrození
V prípade väčšiny druhov sa ich početnosť mení prirodzene v cykloch, ktoré odborníci zatiaľ nedokázali presne definovať. Podľa Pekárika však v prípade niektorých druhov možno poukázať na konštantný nárast či úbytok. "V poslednom období je napríklad v Dunaji početnejší mieň sladkovodný, čo zrejme súvisí s nárastom populácie nepôvodných býčkov, ktoré slúžia mieňovi ako potrava," uviedol. Naopak, drastický pokles zaznamenali odborníci v prípade lipňa tymianového najmä vo Váhu a Hrone alebo ovsienky striebristej v nížinných oblastiach.
"Skutočne ohrozené sú jesetery a vyza, pričom napríklad jeseterovi hladkému hrozí v povodí Dunaja v krátkom čase vyhubenie," skonštatoval Pekárik a pripomenul, pre záchranu jeseterov sa na začiatku roku 2012 začala medzinárodná iniciatíva na ochranu dunajských jeseterov, Danube Sturgeon Task Force (www.dstf.eu) podporovaná Medzinárodnou komisiou pre ochranu Dunaja (ICPDR) a Medzinárodnou asociáciou pre výskum Dunaja (IAD). "Táto téma sa niesla aj tohtoročným Dňom Dunaja," dodal Pekárik.
Medzi nepôvodnými druhmi rýb, ktorým sa v našich vodách najviac darí, sú napríklad karas striebristý, slnečnica pestrá, sumček čierny i viaceré druhy býčkov (napríklad čiernoústy, piesočný a hlavatý). "Výskyt inváznych druhov rýb úzko súvisí so zásahom ľudí do prirodzeného biotopu, z tohto dôvodu majú nepôvodné druhy najväčšie zastúpenie vo vodných nádržiach, ťažobných jamách, kanáloch či zregulovaných tokoch," vysvetlil Pekárik.
Zároveň poukázal na to, že už viac ako jedno storočie sú ryby vzhľadom na intenzívny lov premiestňované medzi povodiami. Najviac preskúmaným druhom je pstruh potočný. Podstatná časť pstruhov v slovenských riekach pochádza z riek ústiacich do Atlantického oceánu. "Prevládajú tu teda nepôvodné atlantické línie nad pôvodnými čiernomorskými," dodal Pekárik.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR