Na Slovensku rastie počet ateistov, Maďarov ubúda

Tagy: sčítanie obyvateľov sčítania ľudu 2011

BRATISLAVA 1. marca  - Na Slovensku vzrástol počet ľudí bez vyznania. Vyplýva to z výsledkov sčítania ľudu 2011, ktoré v stredu zverejnil štatistický úrad.


Ľudí, ktorí sa nehlásia k žiadnej cirkvi je 725 362, teda 13,4 percenta. Pred desiatimi rokmi pri sčítaní ich bolo 697 308, teda 13 percent. Rapídne stúpol počet ľudí, ktorí neuviedli svoje vierovyznanie. V roku 2011 tak urobilo 571 437 obyvateľov (10,6 percenta), pričom v roku 2001 ich bolo 160 598, teda tri percentá.

Úbytok veriacich je podľa cirkvi dôsledkom štyridsaťročnej ateizácie
Štatistický úbytok veriacich chápe Konferencia biskupov Slovenska (KBS) aj ako dôsledok štyridsaťročnej ateizácie pred rokom 1989.

„Naša skúsenosť hovorí, že v poslednom období k dramatickým zmenám v religiozite nedochádza. Proces sčítania bol sprevádzaný viacerými komplikáciami, akými boli technické problémy, ale aj rastúca nedôvera občanov voči štátu a verejným inštitúciám,“ uvádza sa v stanovisku, ktoré dnes agentúre SITA poskytla Tlačová kancelária KBS.

Katolícki biskupi podľa TK KBS s rešpektom a úctou prijímajú zverejnené výsledky sčítania ľudu, ktoré prinášajú aj štatistické údaje o religiozite obyvateľov Slovenska. „Chceme sa zo srdca poďakovať všetkým, ktorí sa prihlásili k Rímskokatolíckej a Gréckokatolíckej cirkvi. Veľmi si vážime, že napriek rastúcej sekularizácii sa veľká časť našej spoločnosti hlási ku Katolíckej cirkvi a snaží sa zachovať si katolícku vieru. Tento výsledok prijímame s pokorou ako záväzok usilovať sa žiť stále autentickejšie podľa Kristovho evanjelia,“ napísali biskupi v stanovisku. Podľa riaditeľa odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR Mariána Horeckého sa okrem toho znížil počet a pomer ľudí, ktorí deklarovali náboženské vyznanie tradične najpočetnejším cirkvám a vzrástol počet ľudí hlásiacich sa k netradičným alebo novodeklarovaným náboženstvám. V sčítaní roku 2011 sa k viere prihlásilo 4,1 milióna obyvateľov.

V sčítaní v roku 2011 sa k rímskokatolíckej cirkvi prihlásilo 3,347 milióna obyvateľov (62 percent), čo je pokles oproti roku 2001, keď sa k nej v sčítaní hlásilo 3,708 milióna obyvateľov (68,9 percenta.) Ku gréckokatolíckej cirkvi deklarovalo svoje vyznanie 206 900 obyvateľov (3,8 percenta), v roku 2001 ich bolo 219 800 (4,1 percenta).


Najviac Rímskokatolíkov je v Nitrianskom kraji

Pravoslávnu cirkev uviedlo za svoju 49 100 obyvateľov (0,9 percenta), pred desiatimi rokmi to bolo 50 400 ľudí. K Evanjelickej cirkvi a.v. sa hlási 316 300 obyvateľov (5,9 percenta), v roku 2001 ich bolo 372 900 (6,9 percenta).

Reformovaná kresťanská cirkev združuje 98 800 veriacich (1,8 percenta), pred desiatimi rokmi 109,7 tisíc ľudí (2 percentá). K náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia sa prihlásilo 17 222 ľudí (0,3 percenta), pri minulom sčítaní ich bolo 20,6 tisíc (0,4 percenta).

K Evanjelickej cirkvi metodistickej sa hlási 10 400 veriacich, ku Kresťanským zborom 7 720 obyvateľov, k Apoštolskej cirkvi 5 831, Bratskej jednote baptistov 3 486, k Cirkvi adventistov siedmeho dňa 2 915, k Cirkvi bratskej 3 396, k Ústrednému zväzu židovských náboženských obcí 1 999, k Starokatolickej cirkvi 1 687, k Cirkvi československej husitskej 1 782, k Novoapoštolskej cirkvi 166, k Bahajskému spoločenstvu 1 065 obyvateľov (v sčítaní 2001 nefigurovalo) a k Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní 972 obyvateľov.

Rímskokatolícka cirkev má dominantné postavenie vo všetkých krajoch SR. Najviac obyvateľov si ju uviedlo v Nitrianskom (70,5 percenta), v Trnavskom a v Žilinskom kraji (zhodne 70,1 percenta). V prípade Evanjelickej cirkvi a. v. účasť na náboženskom živote alebo vzťah k tejto cirkvi deklarovalo najviac obyvateľov v Banskobystrickom (10,6 percenta), v Žilinskom (8,9 percenta) a v Trenčianskom kraji (8,1 percenta).

Evanjelickú cirkev a. v. si uviedlo najmenej obyvateľov v Nitrianskom (2,8 percenta), v Trnavskom a Košickom kraji (zhodne 3,7 percenta). Gréckokatolícka cirkev má najsilnejšiu pozíciu na východnom Slovensku – v Prešovskom (14,1 percenta) a v Košickom kraji (9,5 percenta). Najmenej obyvateľov sa k nej prihlásilo v Trnavskom a v Trenčianskom kraji (zhodne 0,2 percenta). Najviac obyvateľov bez vyznania je v Bratislavskom (26,8 percenta), v Banskobystrickom (16,6 percenta) a Trenčianskom kraji (15,3 percenta).


Počet ľudí slovenskej a maďarskej národnosti klesol

V minuloročnom sčítaní obyvateľstva v porovnaní s predchádzajúcim rapídne narástol počet ľudí, ktorí neuviedli svoju národnosť. V roku 2001 nezverejnilo v hlasovacom formulári svoju národnosť iba jedno percento obyvateľov (54,5 tisíc), vlani ich bolo sedem percent (382,5 tisíc).

K slovenskej národnosti sa prihlásilo menej ľudí ako pred desiatimi rokmi - 4,353 milióna obyvateľov, čo predstavuje 80,7 percent. Pri sčítaní 2001 ich bolo 4,615 milióna, teda 85,8 percenta. Podobný vývoj bol aj u druhej najpočetnejšej národnosti v SR. K maďarskej národnosti sa prihlásilo v roku 2011 viac ako 458,4 tisíca obyvateľov, čo je 8,5 percent z celkovej populácie. V roku 2001 sa k tejto národnosti hlásilo vyše 520,5 tisíc obyvateľov, čo bolo 9,7 percenta celkového počtu.

Za pokles počtu ľudí maďarskej národnosti môže podľa Bugára asimilácia
Za pokles ľudí hlásiacich sa k maďarskej národnosti môže podľa predsedu strany Most-Híd Bélu Bugára asimilácia. „Treba asimiláciu maďarskej menšiny spomaliť. Možnosti sme predstavili v našom volebnom programe,“ reagoval Bugár na dnes zverejnené výsledky sčítania ľudu.

Podľa neho sa vedelo, že nejaký pokles občanov hlásiacich sa k maďarskej menšine oproti minulosti bude. Dôležité bolo, aby nebol veľký. „Či pokles je 62 000, alebo menej, nevieme, pretože sa objavilo obrovské množstvo, ktoré si nepriznalo svoju národnosť,“ dodal.

Bugár upozornil, že sociológovia poukazujú na urýchlenú asimiláciu v prípadoch, keď sa maďarskí rodičia rozhodnú dať dieťa do školy s vyučovacím jazykom slovenským. Sociológovia podľa neho zistili, že rodičia sa rozhodujú o umiestnení dieťaťa do slovenskej školy, aby sa lepšie naučilo slovenčinu.

„Akoby neverili, že výučba slovenčiny je v maďarských školách dobrá. Navrhujeme výučbu slovenčiny zmeniť a vyučovať ju ako druhý jazyk, nie ako materinský,“ konštatoval Bugár. "Opačný vývoj je v počte obyvateľov rómskej národnosti," konštatoval riaditeľ odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR Marián Horecký. Ešte v roku 2001 sa k rómskej národnosti hlásilo necelých 90 tisíc obyvateľov (1,7 percenta) s trvalým pobytom v SR. Teraz je ich už 105,7 tisíc, čo predstavuje takmer dve percentá celkového počtu.

Spomedzi obyvateľov s trvalým pobytom v SR má ďalej českú národnosť 30 400 ľudí, teda 0,6 percenta (pokles oproti 2001: 44 600, teda 0,8 percenta), rusínsku 33 500, teda 0,6 percenta (nárast oproti 2001: 24 200, teda 0,4 percenta). Ukrajinskú národnosť má 7 430 obyvateľov ( 0,1 percenta), nemeckú 4 690 ( 0,1 percenta), poľskú 3 084 (0,1 percenta), chorvátsku 1 022, srbskú 698, ruskú 1 997, židovskú 631, moravskú 3 286 (0,1 percenta) a bulharskú 1 021 obyvateľov. Ostatné národnosti má 9 825 obyvateľov.

K slovenskej národnosti sa prihlásilo najviac obyvateľov v Žilinskom kraji (93,1 percenta), v Trenčianskom kraji (91,8 percenta) a v Bratislavskom kraji (90,2 percenta). K maďarskej národnosti sa prihlásilo najviac obyvateľov v Nitrianskom kraji (24,6 percenta), v Trnavskom kraji (21,8 percenta) a v Banskobystrickom kraji (10,2 percenta). K rómskej národnosti sa prihlásilo najviac obyvateľov v Prešovskom (5,3 percenta), v Košickom (4,6 percenta) a Banskobystrickom kraji (2,4 percenta).

Najviac obyvateľov Slovenskej republiky si uviedlo ako svoj materinský jazyk pri sčítaní 2011 slovenský jazyk. Bolo ich 78,6 percenta. Maďarský jazyk deklarovalo ako materinský 9,4 percenta. Rómsky jazyk má ako materinský 2,3 percenta obyvateľov ( rusínsky jazyk 1 percento, český jazyk 0,7 percenta). "Ak porovnáme vývoj počtu a podielu obyvateľov podľa národnosti a materinského jazyka, je zrejmé, že časť obyvateľov s materinským jazykom maďarským a rómskym sa hlási k slovenskej národnosti," uviedol Horecký s tým, že pri ostatných menšinách vývoj nie je taký jednoznačný.


Najčastejšie používaným jazykom na verejnosti je slovenčina

V porovnaní so sčítaním v roku 2001 došlo v roku 2011 k poklesu podielu obyvateľov s materinským jazykom slovenským, maďarským a českým.

Podiel obyvateľov s materinským jazykom rusínskym zostal nezmenený. Podiel obyvateľov s rómskym materinským jazykom sa v roku 2011 v porovnaní s výsledkami sčítania pred desiatimi rokmi mierne zvýšil (o 0,5 percenta). Zvýšil sa aj podiel obyvateľov, ktorých materinský jazyk sa nepodarilo zistiť, a to z 1,2 percenta v roku 2001 na 7,5 percenta v roku 2011.

Slovenský jazyk ako materinský jazyk si uviedlo najviac obyvateľov v Žilinskom (92,8 percenta), v Trenčianskom (91,3 percenta) a v Bratislavskom kraji (89,7 percenta). Maďarský jazyk je materinským jazykom najväčšieho počtu obyvateľov v Nitrianskom (26,6 percenta), v Trnavskom (22,7 percenta) a v Banskobystrickom kraji (12,1 percenta). Rómsky jazyk si ako materinský jazyk uviedlo najviac obyvateľov s trvalým pobytom v Prešovskom (7 percent), v Košickom (5,9 percenta) a v Banskobystrickom kraji (1,2 percenta).

Obyvatelia s rusínskym materinským jazykom majú najvyššie zastúpenie v Prešovskom kraji (5,9 percenta). Český jazyk ako materinský jazyk si uviedlo najviac obyvateľov trvalo bývajúcich v Bratislavskom (1,4 percenta) a v Trenčianskom kraji (0,8 percenta).

Najčastejšie používanými jazykmi na verejnosti sú slovenský jazyk (80,4 percenta), maďarský jazyk (7,3 percenta), rómsky jazyk (0,7 percenta) a rusínsky jazyk (0,5 percenta). Vo všetkých krajoch SR sa na verejnosti najviac používa slovenský jazyk.

Slovenský jazyk sa na verejnosti najviac používa v Bratislavskom kraji (91,4 percenta). Maďarský jazyk najviac používajú na verejnosti obyvatelia Nitrianskeho kraja (21,6 percenta) a Trnavského kraja (19,2 percenta).

Po rómsky sa najviac hovorí na verejnosti v Košickom kraji (2,1 percenta) a v Prešovskom kraji (1,8 percenta). Po rusínsky sa najviac komunikuje na verejnosti v Prešovskom kraji (2,8 percenta).

V domácnostiach sa najčastejšie používa slovenský jazyk (73,3 percenta), maďarský jazyk (8,7 percenta), rómsky jazyk (2,4 percenta) a rusínsky jazyk 0,9 percenta. Vo všetkých krajoch Slovenska sa v domácnosti najviac používa slovenský jazyk.

Najvyšší podiel obyvateľov používajúcich slovenský jazyk v domácnosti je v Žilinskom kraji (86,5 percenta). Maďarský jazyk v domácnosti používa najviac obyvateľov v Nitrianskom kraji (25,3 percenta). V rómskom jazyku (7,6 percenta) a v rusínskom jazyku (5,6 percenta) komunikujú v domácnosti najviac obyvatelia Prešovského kraja.

Tagy: sčítanie obyvateľov sčítania ľudu 2011