Na Slovensku pomaly

O krajine, v ktorej žije, ktorou sa túla a ktorú zachytáva svojím objektívom. Dospel k poznaniu, že všetko sa tu deje akosi pomaly.   Staré, často jediné dobré, pomaly zaniká, a nové, nie vždy najlepšie, pomaly vzniká. Času na hodnotenie má habadej - od roku 1992 je  v slobodnom povolaní.
V pezinskej galérii Prokop otvoril Marenčin v piatok výstavu veľkoplošných fotografií nazvanú Nerobme si žiadne ilúzie o tom, akí v skutočnosti sme. Sú z fotografického projektu Slowly Slovakia, ktorému sa Marenčin venuje od roku 2001. Počas tohto obdobia vystriedal viacero technologických postupov. „Fotím všetko, čo by Slovensko nemuselo mať a ako by nemuselo vyzerať.“ Kritik Jozef Ondzik tento výrok doplnil slovami: „Paradoxne teda vo svojej tvorbe nachádza zmysel v tom, čo považuje za nezmysel.“
Vystavovať sa rozhodol práve v galérii Prokop. Výber nebol náhodný. Dvakrát sem totiž prišiel fotografovať akademického maliara Štefana Prokopa, ktorý mal v týchto priestoroch ateliér a vytvoril tu podstatnú časť svojich sochárskych diel a kresieb. Od chvíle, keď ho Marenčin navštívil v ateliéri prvýkrát, uplynulo už 29 rokov. Dnes je tu symbolicky tretíkrát. Medzičasom, po Prokopovej smrti, sa z bývalého ateliéru stala útulná galéria.
Výstava potrvá do 2. októbra.  (dz)