Na slovenskom knižnom trhu vyšla zbierka esejí Zatykač na Štúra

Bratislava 3. novembra (TASR) - Literárne informačné centrum v Bratislave vydalo koncom októbra k Roku Ľudovíta Štúra súbor 23 esejí poetky a esejistky Dany Podrackej "Zatykač na Štúra". „Na každého, kto predbieha svoju dobu, pretože je Vidiaci, vypisuje väčšinové spoločenstvo tichý zatykač. Zatykač na Štúra trvá dodnes. Jedni mu vyčítajú zbytočné teologické závažia, iní príklon k slovanstvu, osobitne k Rusku, ešte ďalší aj jeho duchovnú podstatu, ktorej sa nedokážu zmocniť. 'Môj' Štúr obsiahol dve oblasti. Jednu fyzickú, druhú metafyzickú," píše Podracká v úvode knihy a dodáva: „Táto esej je pokusom nájsť v Štúrovom diele duchovnú zem a zrekonštruovať za pomoci jeho myšlienok, ako aj myšlienok jeho rovesníkov, čím je a čím by mohol byť duchovný štát ako vedomá kultúrna voľba“.


Autorka sa v Štúrovom živote orientuje chronologicky a pristavuje sa pri rozhodujúcich udalostiach jeho života, no nie je to len esejisticky poňatá Štúrova biografia, ale aj „biografia“ dejín slovenského národa. Hľadá paralely medzi Štúrovými dramatickými osudmi a celkovou drámou našich národných dejín. Vychádza z predhistorickej „polnočnej krajiny“ a putujúc ňou za presvedčivej pomoci mytológie slovenských ľudových rozprávok a Štúrových spisov dostáva sa až na rozhodujúci východiskový bod - k „nitrianskemu vedomiu“. Odtiaľ je už zreteľná cesta smerujúca k „národnej mysli“ a k národu vôbec, s viditeľnou fakľou Ľudovíta Štúra.

„Celé dejiny sú v službách ducha - ovplyvňujú ich duchovné záujmy jednotlivcov a skupín, náboženstvo a štát, umenie a veda,“ hovorí Štúr a Podracká dopĺňa: „Vďaka duchovnému pôsobeniu sa ľudský rod zušľachťuje, oslobodzuje a dospieva k vedomiu samého seba a čoraz viac sa približuje k ideálu ľudského života“.

Súbor esejí má aj svoju informatívnu stránku, ale v štylistickom ráme eseje. Tak napríklad v eseji "Zatykač" sa dozvieme o strastiplnej ceste Štúra dolu Považím po vydaní zatykača na neho, Hurbana a Hodžu. „Bolo to ako v akčnom filme zo súčasnosti, ibaže nie podľa scenára, ale naostro. Pri budatínskom moste ho prepustili dobroprajní slovenskí strážnici a dostal sa k priateľovi Štefanovi Závodníkovi do Veľkej Diviny, kde prespal. Hodinu po jeho odchode ho tam už hľadal komisár Szeghy. Potom čakal v Záriečí, aby sa na kompe previezol do Hričova. Čakanie ho tiež zachránilo, lebo ak by sa do Predmiera bol dostal o hodinu skôr, čakal tam už na neho Móric Maršovský, prenasledovateľ slovenského hnutia. Hľadal Štúra v Maršovej, Predmieri, Bytči, Záriečí, Oblazove aj v Kotešovej. Štúr sa dostal do Trenčína, odtiaľ po polnoci prešiel cez Kostolnú, Štvrtok, Haluzice a Bošácu do Zemianskeho Podhradia k priateľovi Slovákov Gustávovi Ostrolúckemu a odtiaľ do Modry.“

To je vecná stránka textu. Potrebná na to, aby autorka mohla konštatovať: „Zatykač na Štúra trvá dodnes aj preto, že väčšinu cieľov za svojho života nedosiahol a množstvo otázok, ktoré nastolil, sa rieši dodnes. Zatykač na Štúra 'oficiálne' trvá dodnes aj preto, že sa prenášal z generácie na generáciu, až na niekoľko súčasníkov, ktorí neskrývajú svoje slovenské zmýšľanie napriek tomu, že sa to nenosí“.

Súbor esejí Dany Podrackej Zatykač na Štúra uzatvára Kalendárium najzávažnejších udalostí v živote Ľudovíta Štúra, abecedne podľa autorov zoradená Použitá literatúra a krátke biografické noticky o autorovi a ilustrátorovi, ktorým je Svätopluk Mikyta.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR