![]() |
19. decembra 2020
V deň zimného slnovratu 21. decembra 2020 nastane vzácny astronomický jav – konjunkcia Jupiteru a Saturna. Po západe slnka okolo 17. hodiny sa na večernej oblohe obe planéty priblížia len na vzdialenosť šiestich uhlových minút.
„O konjunkcii telies na oblohe hovoríme, ak sú k sebe bližšie ako jeden stupeň, čo predstavuje zhruba dva priemery mesiaca v splne,“ vysvetlil pre TASR astronóm Juraj Tóth, prodekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.
„Jupiter má obežnú dobu okolo Slnka takmer 12 rokov, Saturnu trvá jeden obeh dokonca 30 rokov, teda v priebehu nášho ´pozemského´ roka sa tieto planéty vzhľadom na Slnko nepohnú o nejaký veľký úsek svojej dráhy. Z pohľadu Zeme sa dajú veľmi dobre pozorovať prakticky každý rok. Ale ešte musí nastať priaznivá okolnosť aj na to, aby sa k sebe priblížili navzájom, čo sa z pohľadu Zeme stáva približne raz za 20 rokov,“ vysvetlil Tóth.
Tohtoročné priblíženie je mimoriadne tesné. Naposledy nastalo 16. júla 1623 a opäť by sa malo zopakovať až 15. marca 2080.
Jupiter bol viditeľný ako jasný objekt na nočnej resp. večernej oblohe počas celého roka 2020. Ešte 14. júla 2020 sa ocitol v opozícii voči Slnku a v tomto čase aj dosiahol maximálnu jasnosť mínus 2,6 mag. Ide o štvrtý najjasnejší objekt na oblohe po Slnku, Mesiaci a Venuši. Momentálne žiari o čosi slabšie, no jeho zdanlivá veľkosť je ešte stále mínus 1,8 mag.
Po celý rok tiež Jupiter sprevádzala na oblohe o čosi menej jasná no dobre viditeľná planéta Saturn. Aj v týchto dňoch pred konjunkciou sa dajú obe planéty vidieť blízko pri sebe. Ich pozorovanie však komplikuje oblačné a inverzné počasie. Podľa predpovede bude panovať aj 21. decembra, čo môže ohroziť pozorovanie nezvyčajného úkazu predovšetkým v nížinách – vo vyšších polohách je šanca, že obloha bude jasná.
Práve rok 7 pred naším letopočtom historici často uvádzajú ako reálny dátum narodenia Ježiša Krista. Konjunkcie Jupitera so Saturnom nastali v tomto roku podľa výpočtov 29. mája, 30. septembra a 7. decembra. Výbuch supernovy v tomto čase nebol zaznamenaný. Kométa – hoci sa tak Betlehemská hviezda často znázorňuje – je zasa skôr umeleckou fikciou.
Prvý raz namaľoval kométu nad jasličkami v Betleheme taliansky renesančný maliar Giotto di Bondone (1266 - 1337), ktorý mohol na vlastné oči pozorovať Halleyho kométu viditeľnú v roku 1301. V porovnaní s planétami sú však kométy spravidla oveľa menej jasné. Napokon aj tohtoročná mimoriadne jasná kométa NEOWISE sa dala pozorovať len pri vhodných podmienkach.
Zaujímavé podľa Tótha je, že v spomínanom roku 1604 vôbec došlo ku kombinácii dvoch natoľko ojedinelých javov – od spomínanej supernovy sa za celých 400 rokov v našej galaxii nezopakoval žiadny podobný úkaz. „Bol to už sám o sebe naozaj vzácny jav a k tomu sa ešte odohral aj spolu s konjunkciou Marsu a Jupitera a ešte aj v rovnakej časti oblohy, čo bola naozaj zaujímavá náhoda,“ dodal astronóm.
Tento rok je zasa zvláštnou zhodou okolností, že pomerne vzácna konjunkcia Saturnu a Jupitera nastáva práve v deň zimného slnovratu. Teda jav, ktorému sa pripisuje Betlehemská hviezda, nastane tesne pred Vianocami.
©2005-2025 Denník 24hodin | Webdesign by WEBkomplex.sk |