Na slnovrat zažiari Betlehemská hviezda, Jupiter a Saturn v konjunkcii

V deň zimného slnovratu 21. decembra 2020 nastane vzácny astronomický jav – konjunkcia Jupiteru a Saturna. Po západe slnka okolo 17. hodiny sa na večernej oblohe obe planéty priblížia len na vzdialenosť šiestich uhlových minút.

„O konjunkcii telies na oblohe hovoríme, ak sú k sebe bližšie ako jeden stupeň, čo predstavuje zhruba dva priemery mesiaca v splne,“ vysvetlil pre TASR astronóm Juraj Tóth, prodekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.

„Jupiter má obežnú dobu okolo Slnka takmer 12 rokov, Saturnu trvá jeden obeh dokonca 30 rokov, teda v priebehu nášho ´pozemského´ roka sa tieto planéty vzhľadom na Slnko nepohnú o nejaký veľký úsek svojej dráhy. Z pohľadu Zeme sa dajú veľmi dobre pozorovať prakticky každý rok. Ale ešte musí nastať priaznivá okolnosť aj na to, aby sa k sebe priblížili navzájom, čo sa z pohľadu Zeme stáva približne raz za 20 rokov,“ vysvetlil Tóth.

Tohtoročné priblíženie je mimoriadne tesné. Naposledy nastalo 16. júla 1623 a opäť by sa malo zopakovať až 15. marca 2080.

Jupiter bol viditeľný ako jasný objekt na nočnej resp. večernej oblohe počas celého roka 2020. Ešte 14. júla 2020 sa ocitol v opozícii voči Slnku a v tomto čase aj dosiahol maximálnu jasnosť mínus 2,6 mag. Ide o štvrtý najjasnejší objekt na oblohe po Slnku, Mesiaci a Venuši. Momentálne žiari o čosi slabšie, no jeho zdanlivá veľkosť je ešte stále mínus 1,8 mag.

Po celý rok tiež Jupiter sprevádzala na oblohe o čosi menej jasná no dobre viditeľná planéta Saturn. Aj v týchto dňoch pred konjunkciou sa dajú obe planéty vidieť blízko pri sebe. Ich pozorovanie však komplikuje oblačné a inverzné počasie. Podľa predpovede bude panovať aj 21. decembra, čo môže ohroziť pozorovanie nezvyčajného úkazu predovšetkým v nížinách – vo vyšších polohách je šanca, že obloha bude jasná.

Opakovanie o 20 rokov?

„Vzhľadom na to, že sa priblíženia oboch planét pravidelne opakujú, môžeme sa nádejať, že Jupiter so Saturnom ešte môžeme zbadať v konjunkcii – aj keď nie tak tesne ako v roku 2080. Zhruba o 20 rokov by mali byť opäť blízko seba,“ dodal astronóm Juraj Tóth.

Podľa jeho slov konjunkcia z vedeckého hľadiska nie je mimoriadne dôležitým javom, ide skôr o estetický zážitok. „Jedinou praktickou výhodou je fakt, že ak by napríklad niekto chcel ďalekohľadom skúmať obe planéty naraz, tak ich bude mať spolu v jednom zornom poli. Teda uvidí ich mesiace, atmosféru, štruktúru oblačnosti,“ doplnil Tóth. Aj pri tohtoročnej konjunkcii by mali byť už cez slabší ďalekohľad dobre pozorovateľné Jupiterove mesiace Io, Europa, Ganymedes a Callisto, a tiež mesiace Saturna Titan, Rhea, Thetys a Dione.

Atraktívne z pohľadu pozorovateľa – no oveľa častejšie – sú potom stretnutia dvoch najjasnejších planét, Venuše a Jupitera. Venuša obehne okolo Slnka raz za 225 dní. Ako mimoriadne jasný objekt so zdanlivou hviezdnou veľkosťou okolo mínus 4,4 mag býva viditeľná buď ako Večernica na večernej oblohe, alebo ráno ako Zornička pred východom slnka. Pravdepodobnosť, že sa dostane do blízkosti takmer rovnako jasného Jupitera je teda pomerne veľká. Konjunkcie oboch telies nastali v posledných piatich rokoch napríklad 1. júla 2015, 25. októbra 2015, 27. augusta 2016, 13. novembra 2017, 22. januára 2019, 24. novembra 2019.

Ku konjunkciám planét dochádza pravidelne, pretože ich obežné dráhy ležia v blízkosti roviny ekliptiky (Slnečnej sústavy). Keďže však sklony ich dráh majú predsa len mierne odchýlky, k zákrytom planét dochádza oveľa zriedkavejšie.
 

Konjunkcia a supernova

Konjunkcia Jupitera a Saturna, ktorá bude pozorovateľná 21. decembra, je tiež jedným z možných vysvetlení pôvodu tzv. Betlehemskej hviezdy, ktorá sa po narodení Ježiša Krista zjavila nad jasličkami Trom kráľom. „Podľa súčasných zistení napríklad v roku 7 pred naším letopočtom nastala konjunkcia Saturna s Jupiterom hneď trikrát, čo sa nestáva často, teda sa tento jav ponúka ako pravdepodobné vysvetlenie,“ povedal pre TASR astronóm Juraj Tóth, prodekan Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (UK) v Bratislave.

Hypotézu o konjunkcii ako prvý vyslovil nemecký astronóm Johannes Keppler. „Zaujímavé je, že ešte v roku 1604 pozoroval Keppler konjunkciu Marsu a Jupitera. Zhodou okolností na tom istom mieste oblohy, kde bola táto konjunkcia viditeľná, pozoroval tiež supernovu. Domnieval sa pritom, že takéto konjunkcie dávajú vznik novým hviezdam. A mohol si tiež myslieť, že Betlehemská hviezda, ktorá sa spomína v Matúšovom evanjeliu, mohla byť takouto konjunkciou, ktorá viedla k vzniku novej hviezdy a symbolicky súvisela s narodením nového kráľa,“ vysvetlil Tóth.

Podľa neho ide o príklad, ako nás neúplnosť nášho poznania môže priviesť k zaujímavým myšlienkam. Jednak Keppler mylne považoval výbuch supernovy za zrod novej hviezdy – hoci dnes už je známe , že v skutočnosti ide o jej zánik. Takisto si nesprávne spojil dve náhodné udalosti, ktoré sa odohrali na rovnakom mieste oblohy, no v skutočnosti ich delila obrovská vzdialenosť. Napriek tomu všetkému však bol Kepplerov záver aspoň čiastočne opodstatnený.

„Odhliadnuc od supernovy samotnú konjunkciu možno naozaj považovať za prirodzené možné vysvetlenie Betlehemskej hviezdy,“ dodal Tóth, ktorý sa skúmaniu tohto javu venuje systematicky.
 

Kométa je len fikcia

Práve rok 7 pred naším letopočtom historici často uvádzajú ako reálny dátum narodenia Ježiša Krista. Konjunkcie Jupitera so Saturnom nastali v tomto roku podľa výpočtov 29. mája, 30. septembra a 7. decembra. Výbuch supernovy v tomto čase nebol zaznamenaný. Kométa – hoci sa tak Betlehemská hviezda často znázorňuje – je zasa skôr umeleckou fikciou.

Prvý raz namaľoval kométu nad jasličkami v Betleheme taliansky renesančný maliar Giotto di Bondone (1266 - 1337), ktorý mohol na vlastné oči pozorovať Halleyho kométu viditeľnú v roku 1301. V porovnaní s planétami sú však kométy spravidla oveľa menej jasné. Napokon aj tohtoročná mimoriadne jasná kométa NEOWISE sa dala pozorovať len pri vhodných podmienkach.

Zaujímavé podľa Tótha je, že v spomínanom roku 1604 vôbec došlo ku kombinácii dvoch natoľko ojedinelých javov – od spomínanej supernovy sa za celých 400 rokov v našej galaxii nezopakoval žiadny podobný úkaz. „Bol to už sám o sebe naozaj vzácny jav a k tomu sa ešte odohral aj spolu s konjunkciou Marsu a Jupitera a ešte aj v rovnakej časti oblohy, čo bola naozaj zaujímavá náhoda,“ dodal astronóm.

Tento rok je zasa zvláštnou zhodou okolností, že pomerne vzácna konjunkcia Saturnu a Jupitera nastáva práve v deň zimného slnovratu. Teda jav, ktorému sa pripisuje Betlehemská hviezda, nastane tesne pred Vianocami.