Na rozvoj verejných prístavov na Dunaji treba 483 mil. €

Foto: SITA/Nina Bednáriková BRATISLAVA 16. novembra (WEBNOVINY) - Aktualizovaná koncepcia rozvoja verejných prístavov Bratislava, Komárno a Štúrovo na Dunaji počíta v dlhodobom období rokov 2011 až 2016 s celkovými odhadovanými nákladmi okolo 483 mil. eur. Prístav v Bratislave je podľa odhadov vyťažený menej než na 20 % a v Komárne na 10 %. V rokoch 2000 až 2009 dosahovali medziročný nárast výkonov 2,25 %, pričom výraznejší rast možno podľa koncepcie očakávať až po dokončení vodnej cesty Rýn - Mohan - Dunaj od roku 2016 v rámci projektu TEN-T. Relatívne pomalý rast nákladnej lodnej dopravy do roku 2015 by mal kopírovať zvyšovanie ekonomiky o 3 až 5 % ročne.


Podľa ministerstva dopravy, ktoré materiál vypracovalo, výška skutočných nákladov bude významnou mierou závisieť od úspechu rokovania s nájomcami pozemkov, vlastníkmi infraštruktúry, ako aj s mestskými zastupiteľstvami. Vplyv na to budú mať tiež rozhodnutia o prevádzkovaných službách a využívaných prístavných a logistických technológiách. Koncepcia prešla pripomienkovým konaním, vláda sa ňou má zaoberať na niektorom z budúcich zasadnutí. Správcom verejných prístavov je štátna spoločnosť Verejné prístavy, a.s. so sídlom v Bratislave, ktorá bola založená v januári 2008.

Spoločnosť Verejné prístavy nemôže v súčasnosti plniť úlohy stanovené zákonom o jej založení kvôli súčasnému nastaveniu vlastníckych vzťahov. "Táto skutočnosť je úzko spojená s neštandardnými majetkovo-právnymi vzťahmi - pozemky vo vlastníctve štátu sú dlhodobo prenajaté na 25 až 50 rokov súkromným subjektom," uviedol rezort dopravy. Tie vlastnia v prístavoch prevažnú časť infraštruktúry a superštruktúry, napríklad sklady, haly, sila a iné budovy či zariadenia. To, že správca prístavu nedisponuje potrebnou infraštruktúrou a superštruktúrou, podľa ministerstva dopravy popiera deklarovaný štatút prístavov ako verejných.

Ďalším obmedzením je zaradenie pozemkov do kategórie prioritného investičného majetku pre ich polohu v ohraničenom územnom obvode prístavov. Obmedzuje to možností financovania prípadných investícií, lebo takýto majetok nemôže byť založený napríklad ako záruka na úver. Štát má v spoločnosti Verejné prístavy 100-percentný podiel, pri vstupe investora môže klesnúť minimálne na 67 %. Na rozvoj vodnej dopravy a verejných prístavov nie sú vyčlenené dostatočné finančné prostriedky. Ako najvhodnejší zdroj na verejné prístavy je podľa rezortu dopravy Operačný program Doprava, ten však s ich podporou nepočíta a musel by byť zmenený.