Na rozvoj prístavov na Dunaji bude treba 483 mil. €

Foto: SITA/Tomáš BenedikovičBRATISLAVA 8. decembra (WEBNOVINY) - Aktualizovaná koncepcia rozvoja verejných prístavov Bratislava, Komárno a Štúrovo na Dunaji počíta v dlhodobom období rokov 2011 až 2016 s celkovými odhadovanými nákladmi okolo 483 mil. eur. Podľa ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré materiál vypracovalo, výška skutočných nákladov bude významnou mierou závisieť od úspechu rokovania s nájomcami pozemkov, vlastníkmi infraštruktúry, ako aj s mestskými zastupiteľstvami. Vplyv na to budú mať tiež rozhodnutia o prevádzkovaných službách a využívaných prístavných a logistických technológiách. Vláda schválila koncepciu rozvoja troch verejných prístavov na stredajšom zasadnutí. Ministrovi dopravy Jánovi Figeľovi zároveň uložila predložiť na rokovanie kabinetu priebežnú hodnotiacu správu o plnení zámerov vyplývajúcich z koncepcie do 30. apríla 2014. Termín na predloženie celkového hodnotenia realizácie zámerov koncepcie určila na koniec apríla 2017.


Prístav v Bratislave je podľa odhadov vyťažený menej než na 20 % a v Komárne na 10 %. V rokoch 2000 až 2009 dosahovali medziročný nárast výkonov 2,25 %, pričom ich výraznejší rast možno podľa koncepcie očakávať až od roku 2016 v rámci projektu TEN-T. Relatívne pomalý rast nákladnej lodnej dopravy do roku 2015 by mal kopírovať zvyšovanie ekonomiky o 3 až 5 % ročne. Rozvoj prístavu Bratislava si podľa koncepcie vyžiada v rokoch 2011 a 2012 náklady vo výške 12 mil. až 14 mil. eur. Ich súčasťou je vypracovanie rozvojovej štúdie a projektovej dokumentácie na dostavbu infraštruktúry bazénu Pálenisko. V dlhodobom horizonte rokov 2013 až 2016 sú odhadované celkové investičné náklady na rozvoj bazéna Pálenisko v rozmedzí 150 mil. až 175 mil. eur. Rozvoj osobného prístavu v areáli Zimného prístavu sa predpokladá formou PPP projektu zo súkromných zdrojov, náklady preto neboli odhadované. Ostatné aktivity má realizovať štátna spoločnosť Verejné prístavy, a.s. z vlastných zdrojov a prostriedkov Európskej únie.

Súčasná koncepcia verejného prístavu Komárno nepočíta so žiadnymi investíciami na jeho rozvoj zo štátneho rozpočtu. Odhadované náklady na premiestnenie prístavu dosahujú 300 mil. až 310 mil. eur. Cena zahŕňa vybudovanie bazéna a potrebnej infraštruktúry a superštruktúry, neobsahuje náklady na výkup pozemkov nutných pre výstavbu prístavu. "Predpokladá sa, že náklady na prípadný presun prístavu do inej lokality by boli hradené prednostne z prostriedkov EÚ, štátneho rozpočtu, súkromných zdrojov a mesta Komárno. Prípadný presun by bolo možné realizovať najskôr po roku 2013," uvádza sa ďalej v koncepcii. Náklady na rozvoj prístavu Štúrovo v roku 2011 by mali dosiahnuť od 250 tis. do 300 tis. eur. Mala by ich financovať spoločnosť Verejné prístavy z vlastných a európskych peňazí. V ďalších rokoch by mali prispieť mesto Štúrovo alebo iný investor. Prevádzkové náklady prístavu majú byť kryté z nájomných poplatkov a príjmov z prevádzky služieb pre osobné plavidlá.

Spoločnosť Verejné prístavy so sídlom v Bratislave je správcom verejných prístavov, založená bola v januári 2008. Štátna akciovka nemôže v súčasnosti plniť úlohy stanovené zákonom o jej založení kvôli súčasnému nastaveniu vlastníckych vzťahov. "Táto skutočnosť je úzko spojená s neštandardnými majetkovo-právnymi vzťahmi - pozemky vo vlastníctve štátu sú dlhodobo prenajaté na 25 až 50 rokov súkromným subjektom," uviedol rezort dopravy. Tie vlastnia v prístavoch prevažnú časť infraštruktúry a superštruktúry, napríklad sklady, haly, sila a iné budovy či zariadenia. To, že správca prístavu nedisponuje potrebnou infraštruktúrou a superštruktúrou, podľa ministerstva dopravy popiera deklarovaný štatút prístavov ako verejných.

Ďalším obmedzením je zaradenie pozemkov do kategórie prioritného investičného majetku pre ich polohu v ohraničenom územnom obvode prístavov. Obmedzuje to možnosti financovania prípadných investícií, lebo takýto majetok nemôže byť založený napríklad ako záruka na úver. Štát má v spoločnosti Verejné prístavy 100-percentný podiel, pri vstupe investora môže klesnúť minimálne na 67 %. Na rozvoj vodnej dopravy a verejných prístavov nie sú vyčlenené dostatočné finančné prostriedky. Ako najvhodnejší zdroj na verejné prístavy je podľa rezortu dopravy Operačný program Doprava, ten však s ich podporou nepočíta a musel by byť zmenený.