 |
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
|
||||||
|
Nedeľa 6.10.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
|
||||||
|
Meniny má Natália
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
 Úvodná strana
|
Včera
Archív správ
Nastavenia
|
 |
Kontakt
|
Inzercia
|
|
|
| Denník - Správy |
 |
 |
|
Regióny| Prílohy |
 |
|
|
|
| Pridajte sa |
 |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
 Mobilná verzia
|
|
|
ESTA USA |
04. decembra 2013
Na rozšírenie NATO panujú rozdielne názory, uviedol M. Lajčák
Na budúcoročnom summite Severoatlantickej aliancie by najmenej jedna z ašpirantských krajín mohla dostať pozvánku stať sa členom NATO. Uviedol dnes šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák po ukončení ...
Zdieľať
Brusel 4. decembra (TASR) - Na budúcoročnom summite Severoatlantickej aliancie by najmenej jedna z ašpirantských krajín mohla dostať pozvánku stať sa členom NATO. Uviedol dnes šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák po ukončení konferencie ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli.
Zľava holandský minister zahraničných vecí Minister Frans Timmermans, rumunský minister zahraničných vecí Titus Corlatean a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák sa rozprávajú počas druhého dňa konferencie ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli 4. decembra 2013. Foto: TASR/AP
Minister zahraničných vecí SR spresnil, že v utorok počas pracovnej večere sa opäť preberala politika otvorených dverí aliancie a ministri diskutovali o tom, či septembrový summit NATO bude alebo nebude rozširovací.
"Netreba skrývať, že pozície spojencov sú v tomto rozdielne. Sú krajiny, ktoré tvrdia, že žiadna z ašpirantských krajín nie je pripravená na členstvo a sú krajiny, ktoré tvrdia, že najmenej jedna z kandidátskych krajín by pozvánku mohla dostať," opísal situáciu Lajčák.
A upozornil, že Slovensko iniciovalo istú procedúru hodnotenia kandidátskych krajín, ktorá by mohla trvať šesť mesiacov. Podľa jeho slov je to dostatočné obdobie na to, aby sa spojenci na základe objektívnych kritérií a po dôslednom preskúmaní rozhodli, či sa aliancia rozrastie.
"K dnešnému dňu sú evidované štyri krajiny ako ašpiranti. Zhoda je, že najbližšie k tomu má Čierna Hora," uviedol Lajčák.
Podľa neho majú Čiernohorci najmenej štyri podmienky na splnenie, ale ním presadzovaná iniciatíva na polročné obdobie by mala byť dostatočná na to, aby sa rozptýlili obavy o ich pripravenosti stať sa v poradí 29. členskou krajinou NATO.
Lajčák priznal, že ďalšia krajina, ktorá je v zásade blízko k pozvánke na vstup do aliancie, je Macedónsko, kde je však zásadnou podmienkou odblokovanie sporu o názov krajiny. Ide čisto o politickú prekážku, nakoľko na technickej a expertnej úrovni sú už pripravení.
Vzdialenejšie šance má podľa neho Bosna a Hercegovina, ktorá nesplnila podmienky pre Akčný plán pre členstvo a tiež Gruzínsko, kde je na jednej strane veľmi aktívny prístup k spolupráci s NATO a prispievanie do operácií aliancie, ale na druhej strane je tu viac nedoriešených politických otázok, ako napríklad územná celistvosť krajiny, čo aliancia nemôže ignorovať.
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen v tejto súvislosti pripomenul, že Gruzínsko dostalo prísľub na vstup do aliancie už na summite NATO v Bukurešti a aliancia na tomto postoji nič nemení.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
Zľava holandský minister zahraničných vecí Minister Frans Timmermans, rumunský minister zahraničných vecí Titus Corlatean a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák sa rozprávajú počas druhého dňa konferencie ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli 4. decembra 2013. Foto: TASR/APMinister zahraničných vecí SR spresnil, že v utorok počas pracovnej večere sa opäť preberala politika otvorených dverí aliancie a ministri diskutovali o tom, či septembrový summit NATO bude alebo nebude rozširovací.
"Netreba skrývať, že pozície spojencov sú v tomto rozdielne. Sú krajiny, ktoré tvrdia, že žiadna z ašpirantských krajín nie je pripravená na členstvo a sú krajiny, ktoré tvrdia, že najmenej jedna z kandidátskych krajín by pozvánku mohla dostať," opísal situáciu Lajčák.
A upozornil, že Slovensko iniciovalo istú procedúru hodnotenia kandidátskych krajín, ktorá by mohla trvať šesť mesiacov. Podľa jeho slov je to dostatočné obdobie na to, aby sa spojenci na základe objektívnych kritérií a po dôslednom preskúmaní rozhodli, či sa aliancia rozrastie.
"K dnešnému dňu sú evidované štyri krajiny ako ašpiranti. Zhoda je, že najbližšie k tomu má Čierna Hora," uviedol Lajčák.
Podľa neho majú Čiernohorci najmenej štyri podmienky na splnenie, ale ním presadzovaná iniciatíva na polročné obdobie by mala byť dostatočná na to, aby sa rozptýlili obavy o ich pripravenosti stať sa v poradí 29. členskou krajinou NATO.
Lajčák priznal, že ďalšia krajina, ktorá je v zásade blízko k pozvánke na vstup do aliancie, je Macedónsko, kde je však zásadnou podmienkou odblokovanie sporu o názov krajiny. Ide čisto o politickú prekážku, nakoľko na technickej a expertnej úrovni sú už pripravení.
Vzdialenejšie šance má podľa neho Bosna a Hercegovina, ktorá nesplnila podmienky pre Akčný plán pre členstvo a tiež Gruzínsko, kde je na jednej strane veľmi aktívny prístup k spolupráci s NATO a prispievanie do operácií aliancie, ale na druhej strane je tu viac nedoriešených politických otázok, ako napríklad územná celistvosť krajiny, čo aliancia nemôže ignorovať.
Generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen v tejto súvislosti pripomenul, že Gruzínsko dostalo prísľub na vstup do aliancie už na summite NATO v Bukurešti a aliancia na tomto postoji nič nemení.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
