Na rovnej dani ľudia získali

  Vyplýva to z analýzy Inštitútu finančnej politiky, ktorú dal rezort vypracovať. „Viac ako ročné výsledky potvrdzujú, že rovná daň je dobrá pre rast ekonomiky, ako aj zvyšovanie zamestnanosti, rastu životnej úrovne a je dobrá pre všetkých ľudí, nielen pre bohatých, ako to tvrdia oponenti reformy,“ konštatoval podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Ako uviedol, prevažná väčšina rodín - najmä s deťmi a aspoň s jedným pracujúcim členom - na daňovej reforme získala. „Jednotlivec s minimálnou mzdou zvýšil v roku 2004 svoj reálny príjem o 3,1 percenta, dvojica s minimálnou mzdou a s dvoma deťmi dokonca reálne o takmer 9 percent. Reforma sa negatívne neodrazila ani na príjmoch dôchodcov,“ vysvetlil Mikloš. Tieto výsledky sa podľa neho dosiahli aj napriek negatívnym dosahom napríklad zvyšovania regulovaných cien.
Za najdôležitejší prínos reformy považuje Mikloš zjednodušenie celého daňového systému, ktorého výsledkom je zrušenie takmer všetkých špeciálnych sadzieb, výnimiek, špeciálnych režimov a odpočítateľných položiek. V tom je podľa neho zásadný rozdiel medzi daňovou reformou na Slovensku a v iných krajinách ako Rusko či Rumunsko, kde daňová reforma znamenala v zásade len zmenu sadzieb.
„Aj keď jeden rok nie je celkom postačujúci na definitívne vyhodnotenie daňovej reformy, je celkom zjavné, že výrazne zlepšila podnikateľské prostredie, zvýšila iniciatívu a motiváciu ľudí pracovať, firiem podnikať a tiež platiť dane,“ dodal Mikloš.
Iný názor má podpredseda strany Smer Igor Šulaj, podľa ktorého daňová reforma spôsobila zdraženie potravín, energetiky, liekov a iných sociálnych služieb. „Pre určitú skupinu ľudí najmä s nižšími a so strednými príjmami nepriniesla také finančné efekty, ako tvrdí vláda,“ konštatoval Šulaj. Ako dodal, v rámci daňovej reformy boli zvýšené aj spotrebné dane z minerálneho oleja, ktoré sú príliš vysoké a ktoré aj v súčasnosti okrem iných dôvodov spôsobujú vysokú cenu nafty. „Daň z príjmov fyzických osôb nemala až taký veľký efekt na celkové daňové a odvodové zaťaženie, ako predpokladala daňová reforma,“ myslí si Šulaj.
Ku kritickým postojom sa prikláňa aj predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec: „Zavedením rovnej sadzby DPH predávame drahšie potraviny, čím sú menej dostupné ľuďom, a tí radšej využívajú nákupnú turistiku u našich susedov, kde nie je DPH taká vysoká.“ 

Daňová reforma v roku 2004:
- zavedenie rovnej sadzby dane z príjmov na úrovni 19 % (tak pre fyzické, ako aj pre právnické osoby)
- zjednotenie sadzieb DPH taktiež na úrovni 19 % (predtým 14 % a 20 %) 
- zvyšenie spotrebných daní mierne nad minimálne sadzby požadované EÚ
- zrušenie dane z dividend
- zrušenie dane z prevodu a prechodu nehnuteľností (až od roku 2005)
- zrušenie dane z dedičstva a darovania
- zavedenie vyššej odpočítateľnej položky na daňovníka a daňového bonusu na dieťa
- zrušenie viacerých výnimiek, odpočítateľných položiek a špeciálnych režimov pri zdaňovaní príjmov
Petra Čeredějevová