Na projekte CERN-u sa podieľali aj slovenskí fyzici

Prstencový komplex CERN-u (European Centre for Nuclear Research - Európska organizácia pre jadrový výskum) nachádzajúci sa desiatky metrov pod švajčiarsko-francúzskymi hranicami, by mal byť najväčším experimentom všetkých čias. Na budovaní dvoch detektorov - ATLAS a ALICE, ktoré sú súčasťou projektu schváleného v decembri 1994 s rozpočtom vyše 6,4 miliardy eur (asi 192, 806 miliárd Sk), sa podieľali aj skupiny vedcov a inžinierov z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied (SAV) v Košiciach.
   ATLAS je mohutný a zložitý súbor detektorov, ktoré sú usporiadané v tvare valca s priemerom 25 a dĺžkou 45 metrov. Prístroj sa nachádza v hĺbke asi 100 metrov. Jeho výskumný program je orientovaný na časticovú fyziku, primárnou úlohou bude potvrdenie existencie chýbajúceho prvku súčasného modelu interakcie častíc - ide o takzvanú Higgsovu časticu. Košickí vedci a inžinieri sa v pracovnej skupine Dušana Bruncka sústredili na konštrukciu kalorimetrického detektora. Práve v ňom sa merajú energie častíc.
   ALICE, o niečo menší detektor, no technologicky rovnako náročný, si za hlavný cieľ stanovil pozorovanie interakcií ťažkých iónov pri rekordných energiách. Preskúma najmä nový stav jadrovej hmoty takzvanej kvarkovo-gluónovej plazmy, ku ktorej objavu tiež prispeli košickí fyzici. Košická skupina pracovníkov Ústavu experimentálnej fyziky SAV a prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika pod vedením Ladislava Šándora prispeli k ALICE s návrhom a realizáciou moderného elektronického systému na vyčítavanie a kontrolu informácie z kremíkového, pixelového detektora na meranie súradníc dráh jednotlivých častíc.
   Agentúru SITA o tom informovala vedúca tlačového odboru SAV Adela Štrpková.

VIDEO : Stavba LHC

(SITA)