Na programe vlády je tlačový zákon i fungovanie prokuratúry

Zľava. Minister financií Ivan Mikloš, minister kultúry Daniel Krajcer a minister pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Zsolt SimonFoto: SITA/Ľudovít VaniherBRATISLAVA 2. marca (WEBNOVINY) – Zmäkčujúcou novelou tlačového zákona z rezortu kultúry sa dnes bude zaoberať vláda na 35. schôdzi. Právna úprava by mala eliminovať väčšinu zo "siedmich hriechov tlačového zákona," ako ich sformulovali vydavatelia pred schválením v súčasnosti platného znenia. Napríklad právo na odpoveď aj na opravu v zákone má zostať, ale podľa nového znenia oň prídu verejní funkcionári, predsedovia a podpredsedovia politických strán. Samotných politických strán sa toto obmedzenie nedotýka. Právo na odpoveď sa má obmedziť len na nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia. Dosiaľ je možné odpovedať aj na pravdivé tvrdenia. Okrem toho bude možné odmietnuť zverejnenie opravy, odpovede či dodatočného oznámenia, ak by tým bol spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo by jej uverejnenie bolo v rozpore s dobrými mravmi.


Vláda by dnes mala odobriť aj verejnú voľbu generálneho prokurátora, predsedu a podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR a kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR. Tajne by sa po novom malo v parlamente voliť len v prípadoch ustanovených ústavou, teda pri voľbe predsedu a podpredsedov Národnej rady SR a šéfov parlamentných výborov alebo ak sa na tom na návrh najmenej 15 poslancov uznesie parlament. Na zmene rokovacieho poriadku sa dohodla koalícia po tom, ako koncom roka 2010 v tajných voľbách nedokázala zvoliť nového generálneho prokurátora.

Na dnešnej schôdzi ministri posúdia aj novelu zákona o prokuratúre a súvisiacich zákonov, ktorou chce koalícia vytvoriť legislatívne podmienky pre zlepšenie fungovania prokuratúry. Dosiahnuť to chce zvýšením transparentnosti výberu prokurátorov cez výberové konania. Nahradí sa tak doterajšie vymenovanie prokurátorov generálnym prokurátorom. Podobne sa majú vyberať aj vedúci prokurátori, ktorých funkčné obdobie je navrhnuté na päť rokov. Novela umožňuje verejnú kontrolu procesu výberu prokurátorov ako aj prehľadnosť a predvídateľnosť rozhodovacej činnosti prokuratúry prostredníctvom zverejňovania jej rozhodnutí. Procesná nezávislosť prokurátora je v nej zvýraznená tým, že zákon zamedzuje ukladaniu tzv. negatívnych pokynov v trestných aj civilných veciach. Nadriadený prokurátor by už nemohol prikázať podriadenému prokurátorovi, aby nevzniesol obvinenie, nepodal návrh na vzatie obvineného do väzby, vec postúpil na prejednanie inému orgánu, zastavil trestné stíhanie, nepodal obžalobu alebo nepodal riadny alebo mimoriadny opravný prostriedok v neprospech obvineného. Mal by vzniknúť nový inštitút asistenta prokurátora, ktorý nahradí právnych čakateľov. Táto zmena prispeje aj k otvoreniu výberových konaní na prokurátorov, kde boli preferovaní čakatelia. S cieľom efektívneho boja proti korupcii sa ďalej navrhuje popri zverejnení majetkových priznaní sudcov aj zverejnenie majetkových priznaní prokurátorov.

Vláda by mala na dnešnej schôdzi vymenovať Filipa Vagača za splnomocnenca pre občiansku spoločnosť, schváliť štatút splnomocnenca a jeho plat. Na vytvorení nového úradu sa mimovládne organizácie s premiérkou Ivetou Radičovou dohodli vlani v júli. Vagač je známy ako jeden zo študentských lídrov Nežnej revolúcie, zakladateľ prvého občianskeho združenia a občiansky aktivista. Od roku 2009 je správcom Nadácie Jána Langoša.