Na posunutej 100. schôdzi vláda prerokuje 14 návrhov zákonov

Bratislava 20. apríla (TASR) – Na netradične piatkovom presunutom zasadnutí vládneho kabinetu prerokujú jeho členovia 14 návrhov zákonov. Tie sa v prípade schválenia ešte stihnú dostať na program májovej schôdze Národnej rady SR. Novú legislatívu predkladajú okrem premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD), ktorý je aktuálne zastupujúcim ministrom vnútra i šéfovia rezortov financií, práce, zdravotníctva, školstva, životného prostredia, spravodlivosti i kultúry.


O posun rokovania vlády z obvyklého stredajšieho termínu na piatok požiadal premiéra predseda koaličnej SNS Andrej Danko. Národniari považovali za potrebné vydiskutovať si s novým predsedom zrekonštruovaného vládneho kabinetu viaceré otázky, schôdzka sa uskutočnila v štvrtok (19.4.). Lídri strán sa na nej dohodli na ďalšom fungovaní koalície, pričom odmietli, že by v nej vládlo pnutie. Tretia koaličná strana Most-Híd sa s kritikou SNS voči Pellegrinimu nestotožnila.

Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) prináša na rokovanie vlády návrh na zavedenie novej dane z poistenia. Jednotná osempercentná sadzba by sa mala od októbra dotknúť všetkých produktov neživotného poistenia, s výnimkou povinného zmluvného poistenia vozidiel. Podľa Kažimíra však poisťovne v zásade nemusia zvyšovať poistné, ako to avizovali. Nová poistná daň totiž nahradí v súčasnosti platný poistný odvod.

Poisťovníctva sa týka aj druhý návrh ministerstva financií, klienti bánk a poisťovní by mali byť v zmysle neho od 1. júla budúceho roka podrobne informovaní o tom, komu, koľko a za čo platia. Cieľom je zvýšiť transparentnosť a prehľadnosť nákladov pri distribúcii finančných produktov. Novela zavádza i priamu reguláciu odmien finančných sprostredkovateľov v bankovom sektore.

Zastupujúci minister vnútra Pellegrini predkladá okrem iného i návrh na valorizáciu výsluhových dôchodkov policajtov a vojakov. Od 1. júla tohto roka by sa výsluhové dôchodky mali zvýšiť za každý skončený rok doby trvania služobného pomeru o pevnú sumu 0,60 eura. Ministerstvo informovalo, že valorizácia by sa mala v nasledujúcich troch rokoch dotknúť celkom 46.000 osôb.

Odstrániť pomyselné bariéry pre zamestnávateľov pri vstupe do systému duálneho vzdelávania sa snaží odstrániť ministerka školstva Martina Lubyová (nominantka SNS), ktorá za nižším záujmom stredných odborných škôl o systém duálneho vzdelávania vidí krátenie normatívu na praktické vyučovanie. Prichádza tiež s návrhom na zavedenie nového bakalárskeho študijného programu interdisciplinárne štúdiá. Študentom by mal ponúknuť možnosť vytvoriť si jedinečný profil s ohľadom na výber absolvovaných predmetov, pričom budú mať možnosť oddialiť rozhodnutie o hlavnom študijnom zameraní.

Vláda sa tiež chce pokúsiť zlepšiť postavenie Slovenska v hodnoteniach podnikateľského prostredia. Prispieť k tomu má návrh opatrení na zlepšenie fungovania Obchodného registra ministra spravodlivosti Gábora Gála (Most-Híd). Má sa nielen zvýšiť komfort subjektov zapisujúcich sa do Obchodného registra, ale sa majú aj odbremeniť registrové súdy, ktoré majú túto agendu na starosti. Jej významná časť by sa mala presunúť na externých registrátorov, ktorými budú notári. Podnikateľský sektor má benefitovať z elektronizácie procesov.

Ministerka kultúry Ľubica Laššáková (Smer-SD) prichádza s návrhom, aby sa činnosť Fondu na podporu umenia (FPU) rozšírila o výskumné aktivity zamerané najmä na podporné systémy v oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu a o propagáciu slovenskej kultúry doma i v zahraničí. V ďalšom legislatívnom návrhu sa snaží docieliť, aby knihy, vrátane tých v audiopodobe, boli dostupnejšie pre tých, ktorí v dôsledku zrakového či iného problému trpia poruchou čítania.

Šéf rezortu životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) predkladá novelu zákona o rybárstve, ktorá má prispieť k ochrane vôd. Zakazuje sa ňou totiž používanie chemicky upravovaných návnad vo vodných tokoch v blízkosti zdrojov pitnej vody.

Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru-SD) navrhuje obmedzenie pri používaní amalgánových plomb. Tie už od 1. júla zubári nebudú môcť nasadiť na ošetrenie mliečnych zubov, zubov tehotných či dojčiacich žien a zubov detí mladších ako 15 rokov. Obmedziť používanie amalgámu s obsahom ortuti v zubných ambulanciách káže zubárom nariadenie, ktoré schválili v europarlamente ešte vlani.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR