Na plebiscit už pripravujú tlačivá

Richard Sulík, predseda strany SaS.

Foto: SITA/Jozef Jakubčo
BRATISLAVA 27. júla (WEBNOVINY) - Prípravy sa septembrové hlasovanie v referende iniciovanom stranou Sloboda a Solidarita (SaS) sú v súčasnosti venované najmä ich materiálnemu zabezpečeniu. Zabezpečujú sa všetky potrebné tlačivá, od hlasovacích lístkov až po metodické pokyny pre členov referendových komisií. Ako agentúru SITA informovala riaditeľka odboru volieb a referenda Ministerstva vnútra SR Lívia Škultétyová, Ústredná volebná komisia (ÚVK) pre referendum by mala po prvý raz rokovať najneskôr 12. augusta. Jej prvé zasadnutie zvolá ministerstvo vnútra. Do konca augusta sa vyškolia zamestnanci obvodných úradov a štatistiky, ktorí sa budú podieľať na referende. Potom sa do začiatku septembra budú školiť členovia obvodných a okrskových komisií pre referendum, ktoré musia, rovnako ako ÚVK po prvý raz zasadnúť do 12. augusta.

Referendum iniciované stranou SaS vyhlásil prezident Ivan Gašparovič na sobotu 18. septembra. Hlasovať sa bude od 7:00 do 22:00. Ak to bude v niektorých obciach potrebné, môže sa začať hlasovať o dve hodiny skôr. Hlasovať v plebiscite môžu všetci, čo majú toto právo aj pri voľbách do Národnej rady SR. Hlasovať však voliči - občania SR vo veku 18 a viac rokov, môžu len na území SR. Ministerstvo zahraničných vecí má za úlohu zabezpečiť, aby zastupiteľské úrady SR v zahraničí informovali našich občanov s trvalým pobytom mimo Slovenska o možnosti hlasovať v referende na území SR. Občania sa v referende vyjadria k šiestim otázkam - zrušeniu koncesionárskych poplatkov, obmedzeniu poslaneckej imunity, zníženiu počtu poslancov, určeniu maximálnej ceny vládnych limuzín, voľbám cez internet a zmene v tlačovom zákone. Ak nebudú v mieste svojho trvalého bydliska, môžu hlasovať s prenosným hlasovacím preukazom.

Septembrové referendum by malo stáť 7 224 000 eur. Z nákladov na referendum pre Ministerstvo vnútra SR pôjde 5 964 000 eur a pre Štatistický úrad SR je určených 1 260 000 eur. Z výdavkov ministerstva vnútra sa najviac minie na činnosť komisií pre referendum, na ich zákonné nároky, ako sú napríklad náhrady mzdy členom komisií všetkých stupňov, odmeny členom okrskových komisií, cestovné náhrady. Peniaze pôjdu aj na zabezpečenie tlače a distribúcie hlasovacích lístkov, hlasovacích preukazov s ochrannými prvkami, metodických a informačných materiálov, na ochranu verejného poriadku počas konania referenda a na vybavenie miestností, kde sa bude hlasovať. Výsledky hlasovania v referende spracuje štatistický úrad. Obvodné úrady a obce vytvoria najmä podmienky na hlasovanie.

Zo šiestich referend, ktoré sa konali od vzniku samostatnej Slovenskej republiky, boli štyri neúspešné v rokoch 1994, 1998, 2000 a 2004, v roku 1997 bol plebiscit zmarený vtedajším ministrom vnútra Gustavom Krajčim. Krajči zasiahol do referenda s dvoma otázkami - jednej, týkajúcej sa vstupu do NATO, a druhej, priamej voľby prezidenta - tak, že referendové lístky boli vytlačené a distribuované bez otázky o priamej voľbe. Doteraz iba jedno referendum - o vstupe SR do EÚ - bolo platné.

SITA