Na PEVŠ o ďalšom vývoji v Latinskej Amerike

BRATISLAVA 29. apríla (WBN/PR) - Na Paneurópsku vysokú školu zavítali hostia z ďalekej Venezuely. Práve táto krajina ako jeden z najväčších svetových producentov ropy a plynu je po nedávnej smrti dlhoročného lídra H. Cháveza stredobodom pozornosti a veľkým otáznikom. Profesor sociológie J. Biardeau a veľvyslanec pre SR, Rakúsko a Chorvátsko A. J.U. Duque hovorili o vývoji Venezuely i celej Latinskej Ameriky a tiež o budúcnosti tohto regiónu.


Prof. Biardeau zhrnul vývoj vo Venezuele od nástupu H. Cháveza k moci v roku 1999. „H. Chávez sa zameral na odstránenie straníckeho systému a zavedenie systému verejnej demokracie. Snažil sa povýšiť sociálne faktory nad makroekonómiu. Tvrdil, že ekonomika má slúžiť ľuďom a rodine, nie naopak. Aj preto rozhodol o znárodnení energetických zdrojov krajiny – petrochemického priemyslu, ropných a plynových ťažobných spoločností,“ zdôvodnil kontroverzný krok venezuelského lídra Biardeau.

Upozornil na veľké regionálne rozdiely v rámci Venezuely, ktoré bolo potrebné riešiť. Chávez sa podľa neho snažil bojovať proti globalizácii a staval na silných regionálnych blokoch. Aj preto presadzoval úzku spoluprácu krajín Latinskej Ameriky.

Výsledkom jeho snáh bol vznik organizácie ALBA (Bolivarian Alliance for the Americas), ktorá má byť protiváhou združenia ALCA (zóna voľného obchodu napojená na združenie NAFTA neformálne pod vplyvom USA). Členmi ALBA sú okrem Venezuely aj Kuba, Bolívia, Ekvádor, Nicaragua, Honduras, Dominikánska Republika, Antigua a Sv. Vincent. Tieto krajiny medzi sebou vedú virtuálnu menu SUCRE, ktorá nahradila americký dolár a zvažujú aj jej použitie ako reálnej meny v budúcnosti.

Venezuela chce podľa Biardeaua ísť podobnou cestou ako Kuba – umožniť zakladanie firiem s kombinovaným domácim a zahraničným kapitálom. Podobne ako „Ostrov slobody“ po nástupe Castrovho režimu v 50. a 60. Rokoch, aj Venezuela sa zamerala vďaka príjmom z ťažby nerastných surovín na zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva, zvýšenie gramotnosti a zlepšenie zdravotníctva.

Pretrvávajúcim negatívom krajiny je stále vysoká kriminalita. „Nechceme zahmlievať situáciu. Máme u nás veľa násilia, ktoré súvisí v značnej miere s obchodom s drogami. Veľkú časť trestných činov vykonávajú mladiství. V obehu je príliš veľa zbraní a munície, čo spôsobuje výrazné problémy. Z minulosti bojujeme aj s korupciou bezpečnostných zložiek. Práve kvôli tomu sme museli napríklad rozpustiť mestskú políciu v Caracase. Momentálne sa snažíme o väčšiu profesionalizáciu polície vytvorením systému vzdelávania a vytvorením špecializovaných škôl pre budúcich strážcov zákona. Taktiež sa snažíme viac kontrolovať obchod so zbraňami a muníciou,“ priznal Biardeau.

Ambicióznym cieľom krajiny pri Karibiku a Atlantiku je tiež viac diverzifikovať priemysel a pomôcť k ďalšiemu rozvoju sektora služieb a financií, ktoré vykazujú výrazný rast.

A ako dlho bude trvať bolívarská revolúcia po smrti H. Cháveza? „Netuším, ale rozhodnú o tom občania vo voľbách, v ktorých sa môžu demokraticky a slobodne vyjadriť. Rovnako ako v nedávnych prezidentských voľbách, v ktorých bol výsledok veľmi tesný v prospech Madura v súboji proti Caprilesovi Radonskemu (50,78 % oproti 48,95 %). Verím, že sa nám podarí dotiahnuť opatrenia smerujúce k zvýšeniu životnej úrovne občanov tak, ako to bolo plánované,“ uzavrel.

O PEVŠ
Paneurópska vysoká škola (PEVŠ) je súkromná vysoká škola, ktorá od svojho založenia v roku 2004 patrí medzi najmodernejšie vedecko-vzdelávacie inštitúcie na Slovensku. Svojim študentom poskytuje kvalitné vzdelanie na piatich fakultách (vrátane jedinej fakulty psychológie na Sl¬ovensku), v 17-tich akreditovaných študijných programoch. PEVŠ rozvíja kreativitu, podporuje moderné riešenia, výmenu vedomostí, myšlienok a informácií, rozvíja spoluprácu s prestížnymi zahraničnými univerzitami. Na PEVŠ študuje takmer 5000 poslucháčov. Na Paneurópskej vysokej škole prednášali a prednášajú predsedovia vlád, ministri, veľvyslanci, člen Medzinárodného arbitrážneho súdu, člen komisie OSN pre medzinárodné právo, poradca predsedov Európskej komisie, šéf Ústavu ekonomiky Ruskej akadémie vied, významní svetoví ekonómovia, psychológovia, či informatici, ako aj univerzitní profesori z Rakúska, Ruska, ČR, Maďarska, Hong Kongu, či Mexika.