Na nový terminál si bratislavské letisko požičia 42-miliónov

BRATISLAVA 1. augusta (WEBNOVINY) - Bratislavské letisko si požičia od bánk 42 mil. eur na dofinancovanie výstavby nového terminálu.


Od troch komerčných bánk VÚB, a.s., Slovenská sporiteľňa, a.s. a Tatra banka, a.s. získa účelový investičný úver vo výške 30 mil. eur so splátkovým kalendárom na tridsať rokov a od Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s.

(SZRB) si požičia 12 mil. eur na pätnásť rokov. Ako agentúru SITA v stredu informovalo ministerstvo dopravy, nový príletový letiskový terminál bude financovaný oveľa výhodnejším úverom, ako plánovalo pôvodné vedenie rezortu.

Podľa úverovej zmluvy, ktorú podpísal manažment letiska s predstaviteľmi úverujúcich bánk v utorok, letisko len v najbližších piatich rokoch zaplatí na úrokoch o 932-tis. eur menej, ako určoval pôvodný návrh zmluvy.

"Podmienky úveru navrhnuté ešte za predchádzajúceho vedenia ministerstva sa mi zdali nevýhodné, tak sme s bankami opäť otvorili rokovania. Výsledkom je úspora 932 tis. eur len v prvých piatich rokoch trvania úveru," uviedol minister dopravy Ján Počiatek.


Nižšia marža

Pracovný tím zložený z pracovníkov ministerstva dopravy, ministerstva financií, Fondu národného majetku a Letiska Bratislava, ktorý v júni zriadil minister, sa s bankami dohodol na nižšej marži, ktorá je súčasťou úroku.

Pri plánovanom dobrom hospodárení letiska bude táto marža klesať aj v budúcnosti, pričom zmluva neumožňuje jej zvyšovanie nad dohodnutú úroveň.

V súčasnosti ministerstvo pripravuje stratégiu ďalšieho rozvoja bratislavského letiska. "Verím, že existuje stále veľký nevyužitý potenciál, aby mohol rásť význam aj tržby bratislavského letiska," dodal Počiatek.

Fond národného majetku a ministerstvo dopravy ako akcionári bratislavského letiska zastupujúci štát na mimoriadnom valnom zhromaždení 20. júla jednohlasne súhlasili s podmienkami účelových investičných úverov.

Nový príletový terminál bol otvorený 13. júla. Stavebné náklady na príletovú časť nového terminálu podľa letiska dosiahli 33,2 mil. eur a náklady na interiérovú a technologickú časť 13,4 mil. eur.

Letisko tieto výdavky financovalo výlučne z vlastných zdrojov - z leteckých a neleteckých príjmov a úverov. Výstavba celého terminálu, vrátane odletovej a príletovej haly, stála 87,2 mil. eur a interiérové a technologické zariadenie 33,4 mil. eur.

Celková hodnota investície tak predstavuje 120,6 mil. eur. Z tejto sumy vlastné zdroje letiska tvorili 50,9 mil. eur a z verejných prostriedkov bola financovaná iba prvá etapa výstavby odletového terminálu, a to vo výške 69,7 mil. eur.


Zdroje letiska sú obmedzené

"Financovanie stavby ide v zmysle dohody s generálnym dodávateľom spoločnosťou ZIPP Bratislava. Letisko tento a minulý rok stavbu financovalo z vlastných príjmov z leteckých a neleteckých činností, ktoré sme si dokázali zarobiť na seba. Minulý rok aj tento rok všetko, čo súviselo so stavbou, sme platili z vlastných peňazí. Išlo približne o 8 mil. eur," uviedla pre agentúru SITA už skôr hovorkyňa bratislavského letiska Dana Madunická.

Určitá časť financií, ktorá súvisí so stavbou nového terminálu, ešte nebola vyplatená a na tú si letisko zoberie úvery. Jeho vlastné finančné zdroje sú totiž obmedzené.

"Potrebujeme zabezpečiť aj vlastnú prevádzku, robiť údržbu dráhy, čiže máme aj ďalšie iné náklady, ktoré potrebujeme, aby sme si zabezpečili svoju vlastnú prevádzku. Určité zdroje si potrebujeme ponechať aj na to, aby sme vedeli našich ľudí zaplatiť, robiť údržby aj ďalšie iné veci," dodala Madunická. Mnohé práce alebo technológie, interiérové veci, ktoré boli zaplatené v rámci prvej etapy výstavby terminálu, podľa hovorkyne letiska súviseli aj s druhou etapou.

Nedá sa to preto rozdeliť, keďže aj verejné obstarávanie bolo na rekonštrukciu a dostavbu nového terminálu.

Spoločnosť Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. je zapísaná v Obchodnom registri SR od mája 2004, disponuje základným imaním vo výške 292,428 mil. eur. História najväčšieho slovenského letiska siaha do roku 1946.

Spoločnosť je v úplnom vlastníctve štátu, keď Fond národného majetku spravuje 50,30 % akcií a ministerstvo dopravy 49,70 % akcií.