Na miléniové ciele išla len tretina pomoci

Ilustračné foto SITA, AP

BRATISLAVA 13. septembra (WEBNOVINY) - Z celkových takmer 31,6 milióna eur išlo v rámci slovenskej bilaterálnej rozvojovej pomoci na projekty zodpovedajúce Miléniovým rozvojovým cieľom (MRC) OSN len vyše 10,1 milióna eur, čo je približne tretina prostriedkov. Jeden z cieľov, globálne partnerstvo, však zahŕňa aj odpustenie dlhov, čo v prípade Slovenska znamenalo ďalších vyše 64,7 milióna eur. Bilaterálna pomoc Slovak Aid od jej vzniku v roku 2004 do roku 2009 predstavoval 278 projektov a 78 mikrograntov. Práve týchto 356 projektov hodnotila analýza Platformy mimovládnych rozvojových organizácií. Miléniové rozvojové ciele plnilo 82 z nich. V rámci zákona o rozvojovej pomoci sú miléniové ciele ukotvené v štyroch zo siedmich bodov, v rámci strednodobej koncepcie rozvojovej pomoci sú to tri sektorové priority zo štyroch. V zákone sa však body blížia k cieľom viac, stratégia sa o ne opiera v menšej miere.

Najviac peňazí, 44 percent objemu, poskytli na udržateľnosť životného prostredia, išlo najmä o projekty týkajúce sa prístupu k vode. Na odstránenie extrémnej chudoby a hladu išlo 22 percent prostriedkov, a to najmä na mikropôžičky a podporu malého podnikania. I keď zatiaľ v rámci Slovak Aid bojovala proti HIV/AIDS len jediná organizácia, objem aj tak dosiahol osem percent. Sedem percent prostriedkov išlo na podporu rodovej rovnosti, rovnako sedem percent predstavuje pomoc pri rozvíjaní globálneho partnerstva. Slovak Aid málo podporuje vzdelávanie dievčat, väčšinou ide o stavbu škôl, na všeobecné základné vzdelávanie, ktoré predstavuje štyri percentá, sa hľadajú najmä súkromné zdroje. Veľmi málo projektov sa zameriava na cieľ zníženia detskej úmrtnosti (šesť percent) a cieľ zlepšenia zdravotného stavu matiek (dve percentá).

Analýza, o ktorej v súčasnosti diskutujú aj na pôde Ministerstva zahraničných vecí SR, ponúka aj niekoľko záverov. Slovenská rozvojová pomoc by mala venovať väčšiu pozornosť chudobným krajinám Ázie a subsaharskej Afriky a v budúcnosti dosiahnuť prinajmenšom rovnováhu medzi chudobnými a transformujúcimi sa krajinami. Treba sa tiež venovať cieľom, v ktorých má Slovensko najviac skúsenosti, a to životné prostredie, najmä prístup k vode, odstraňovanie chudoby a boj proti HIV/AIDS. "Slovenská rozvojová pomoc prostredníctvom programu bilaterálnej pomoci SlovakAID podporuje aj projekty, ktoré nespadajú do oblasti MRC a ich súvislosť a súčinnosť pri riešení globálnych rozvojových problémov nie je jednoducho klasifikovateľná. Sú to projekty týkajúce sa predovšetkým podpory budovania demokracie a budovania právneho štátu," píše sa v analýze. Ak budú v rámci národného programu krajiny, v ktorých sa chce Slovensko vyslovene zamerať na plnenie miléniových cieľov, čo sú najmä chudobnejšie krajiny, je potrebné písať sektorové zameranie pre tieto krajiny tak, aby viac korešpondovalo s cieľmi, a tomu sa musia prispôsobiť aj grantové výzvy. "Ako vyplýva zo štúdie, drvivá väčšina projektov nie je písaná v zmysle indikátorov MRC – nie je ľahké určiť, s akým zámerom sa jednotlivé projekty robia, preto nie všetky schválené projekty spĺňali zadelenie pod jednotlivé ciele podľa prísnejších kritérií," uzatvára štúdia.

Miléniových rozvojových cieľov OSN je osem. Mali byť naplnené do roku 2015, no zatiaľ je s tým celosvetový problém. Lídri sa ho chystajú riešiť od 20. septembra na summite v New Yorku. V roku 2005 zaznamenali štatistiky zníženie počtu ľudí žijúcich v extrémnej chudobe od roku 1990 z 1,8 miliardy na 1,4 miliardy. V roku 2009, kedy celý svet zasiahla kríza, sa však v pásme extrémnej chudoby ocitlo o 50 miliónov ľudí viac ako pred krízou. Dobré výsledky sa však dosiahli vo vzdelávaní, kedy v roku 2007 počet detí zahrnutých do povinnej školskej dochádzky predstavoval 88 percent. Úmrtnosť detí do päť rokov klesla na deväť miliónov v roku 2007, napriek rastu populácie. Sústrediť sa teraz podľa analýzy treba na zamestnanosť žien a mladých ľudí, boj s hladom a potravinovú krízu, vzdelanie pre všetkých, znižovanie úmrtnosti matiek, prístup k pitnej vode a hygienu, ako aj ochranu prírodných zdrojov.

SITA