Na Makarskej som stratila hlavu (MôJ PRÍBEH)

Cesta autobusom na Makarskú riviéru mi ubehla veľmi rýchlo. Takmer celú som ju prespala. Aj ubytovanie v hoteli Meteor bolo bez problémov. Usalašila som sa v izbe na piatom poschodí s výhľadom na more. Hoci som bola veľmi una-
vená, pohľad z okna ma doslova očaril. Bolo pol piatej ráno a pred sebou som mala blankytné more a vychádzajúce slnko, ktoré sa rozlievalo po pokojnej hladine. Prvýkrát som zazrela Gorana na recepcii. Bol prekrásny. Štíhly, vysoký. Upútal ma nielen svojím vyšportovaným a opáleným telom, hustými čiernymi kaderami, veľkými modrými očami, ale aj úsmevom. Páčil sa nielen mne, ale i ostatným ženám. Domácim i turistkám. Doslova po ňom šaleli.
S pribúdajúcimi hodinami som začala po Goranovi bažiť aj ja. Zrazu akoby som stratila hlavu, chcela som zažiť niečo nové, vzrušujúcejšie. Veď okrem Mira som ešte nikdy nikoho nemala, so žiadnym mužom som sa nemilovala. Preto som veľmi túžila skúsiť to aspoň raz, zažiť jednu jedinú noc plnú erotiky s iným mužom.
Už z prvého stretnutia som vycítila, že sa Goranovi páčim. Dlho sa za mnou obzeral a čosi mi ukazoval. Ale ja som mu nerozumela. Ľahostajná som nebola ani ďalším mužom. Niektorí ma doslova vyzliekali očami. Miro bol na mňa veľmi pyšný. Moje kypré vnady, úzky driek i dlhé štíhle nohy obdivoval nielen od prvého nášho stretnutia, ale i po pôrodoch, ktoré nezanechali na mne žiadne stopy.
Druhýkrát som zočila Gorana v bufete na pláži, kde sŕkal do seba orosené pivo. Bol celý mokrý, na tele sa mu ligotali kvapky morskej vody, vlasy mal vyčesané dohora. Opaľovala som sa iba kúsok od neho. Keď sa naše pohľady stretli, usmial sa a zamával mi. V tom okamihu som sa celá začala chvieť a srdce sa mi rozbúšilo ako zvon. Jeho úsmev som opätovala. Hoci ma ukazovákom volal k sebe, vstať som sa neodvážila. On však áno. Dlhými krokmi podišiel ku mne a šepol mi: „Ja si ťa večer vyhľadám.“ Od tejto chvíle každá minúta v mojej mysli patrila iba jemu.
Na večeru som išla skôr než inokedy. Aj príprava na ňu mi trvala oveľa dlhšie ako v predchádzajúcich dňoch. Gorana som chcela ešte viac očariť. Po večeri som sa presunula na terasu, objednala som si kávu a čakala na muža svojich snov. Konečne prišiel. Aj on bol celý v bielom, ako keby sme sa dohodli. A bol ešte krajší. Prehodili sme zopár slov a o chvíľu sme vyrazili na jednu z diskoték v centre Makarskej. Bolo nám spolu úžasne. Goran sa ma už počas prvého tanca nežne dotýkal a šepkal mi do uška milé slová. Obaja sme po sebe veľmi túžili Do hotela sme sa vrátili o štvrtej ráno a skončili sme v mojej posteli. Milovali sme sa celý deň i nasledujúcu noc. Bolo to úžasné, jeden druhého sme sa nevedeli nasýtiť.
Nasledujúcich sedem dní som strávila iba v jeho prítomnosti. Cez deň sme spolu brázdili more na jeho motorovom člne, večer sme striedali kaviarničky, bláznili sa na pláži, pri tanci či dosýta sa milovali. Vôbec ma nezaujímalo, či je z Makarskej, či má rodinu, kde pracuje... Chcela som si, jednoducho, užiť. Preto ani lúčenie s Goranom nebolo pre mňa tažké.
Od dovolenky už ubehli dva mesiace a ja deň čo deň naňho myslím. Na jeho teplú náruč, dlhé bozky, vášnivé milovanie v mori, na večernej pláži... Nič neľutujem, nič si nevyčítam a mlčím ako hrob. O mojich splnených túžbach sa predsa Miro nikdy nesmie dozvedieť. 

Edita z Bratislavy