|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
08. februára 2012
Na likvidáciu jadra treba ďalšie miliardy eur
Na likvidáciu jadrových zariadení na Slovensku, v Litve a v Bulharsku sú potrebné ďalšie finančné prostriedky. Ako informoval vo svoje správe Európsky dvor audítorov, na likvidáciu ...
Zdieľať
BRATISLAVA 8. februára (WEBNOVINY) - Na likvidáciu jadrových zariadení na Slovensku, v Litve a v Bulharsku sú potrebné ďalšie finančné prostriedky.
Ako informoval vo svoje správe Európsky dvor audítorov, na likvidáciu jadra v spomínaných krajinách chýba približne 2,5 mld. eur.
“Dvor audítorov zistil, že Bulharsko, Litva a Slovensko síce odstavili reaktory v súlade so svojím záväzkom a v priebehu vyraďovania jadrových zariadení sa dosiahli dôležité medzníky, hlavný proces však ešte len prebehne a v súvislosti s jeho dokončením vznikol značný deficit financovania,“ uviedol dvor audítorov.
Dvor audítorov odporučil, aby Európska komisia (EK) vypracovala podrobné posúdenie činnosti, ktoré je ešte potrebné vykonať, ako aj celkový plán financovania. “Pred vynaložením ďalších finančných prostriedkov by Komisia mala zanalyzovať disponibilné zdroje a očakávané prínosy. To by následne malo viesť k zosúladeniu cieľov s dostupnými zdrojmi a stanoveniu ukazovateľov výkonnosti, ktoré možno neskôr podľa potreby monitorovať a vykazovať,“ uvádza sa v správe.
Ďalšia finančná pomoc po roku 2013 by mala podľa dvora audítorov vychádzať z hodnotenia pridanej hodnoty pre Európsku úniu, v ktorom sa stanovia konkrétne činnosti, ktoré sa majú financovať, pričom by sa mali zohľadniť aj iné nástroje financovania, napríklad štrukturálne fondy.
Slovensko dodatočne dostane 105 miliónov
Európska komisia už koncom minulého roka schválilo pre Slovensko, Bulharsko a Litvu na vyraďovanie starých jadrových reaktorov z prevádzky poskytnutie dodatočných 500 mil. eur.
Zámerom poskytnutia dodatočných prostriedkov bola pomoc EÚ pri pokračujúcom vyraďovaní jadrových elektrární Jaslovské Bohunice, Kozloduj a Ignalina.
Slovensko do roku 2017 tak dostane dodatočných 105 mil. eur, Litva 210 mil. eur a Bulharsko do roku 2020 získa 185 mil. eur. Slovensko tak celkovo od EK počas rokov 2007 až 2013 získa na vyradenie jadrových reaktorov 613 mil. eur, Bulharsko 867,8 mil. eur a Litva 2,847 mld. eur.
Dve etapy vyraďovanie
Vyraďovanie jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach je naplánované v dvoch etapách s termínom ukončenia v roku 2025. Celkové náklady na vyraďovanie V1 sú vyčíslené na 1,1 mld. eur. Úrad jadrového dozoru SR v júli minulého roka vydal rozhodnutie, ktorým povolil prvú etapu vyraďovania elektrárne.
V časovom období prvej etapy vyraďovania v rokoch 2011 až 2015 sú plánované demontáže neaktívnych systémov a zariadení, demolácia stavebných objektov a spracovanie rádioaktívnych odpadov vznikajúcich pri vyraďovaní.
Na financovaní vyraďovania bohunických blokov sa podieľa Európska banka pre obnovu a rozvoj, ktorá spravuje fond BIDSF.
Spoločnosť JAVYS malo ku konca roka s bankou uzavretých celkovo pätnásť grantových dohôd v celkovej hodnote približne 253 mil. eur. Slovensko odstavilo prvý blok V1 na konci roka 2006 a druhý blok na konci roka 2008 na základe prístupových zmlúv do Európskej únie.
Ako informoval vo svoje správe Európsky dvor audítorov, na likvidáciu jadra v spomínaných krajinách chýba približne 2,5 mld. eur.
“Dvor audítorov zistil, že Bulharsko, Litva a Slovensko síce odstavili reaktory v súlade so svojím záväzkom a v priebehu vyraďovania jadrových zariadení sa dosiahli dôležité medzníky, hlavný proces však ešte len prebehne a v súvislosti s jeho dokončením vznikol značný deficit financovania,“ uviedol dvor audítorov.
Dvor audítorov odporučil, aby Európska komisia (EK) vypracovala podrobné posúdenie činnosti, ktoré je ešte potrebné vykonať, ako aj celkový plán financovania. “Pred vynaložením ďalších finančných prostriedkov by Komisia mala zanalyzovať disponibilné zdroje a očakávané prínosy. To by následne malo viesť k zosúladeniu cieľov s dostupnými zdrojmi a stanoveniu ukazovateľov výkonnosti, ktoré možno neskôr podľa potreby monitorovať a vykazovať,“ uvádza sa v správe.
Ďalšia finančná pomoc po roku 2013 by mala podľa dvora audítorov vychádzať z hodnotenia pridanej hodnoty pre Európsku úniu, v ktorom sa stanovia konkrétne činnosti, ktoré sa majú financovať, pričom by sa mali zohľadniť aj iné nástroje financovania, napríklad štrukturálne fondy.
Slovensko dodatočne dostane 105 miliónov
Európska komisia už koncom minulého roka schválilo pre Slovensko, Bulharsko a Litvu na vyraďovanie starých jadrových reaktorov z prevádzky poskytnutie dodatočných 500 mil. eur.
Zámerom poskytnutia dodatočných prostriedkov bola pomoc EÚ pri pokračujúcom vyraďovaní jadrových elektrární Jaslovské Bohunice, Kozloduj a Ignalina.
Slovensko do roku 2017 tak dostane dodatočných 105 mil. eur, Litva 210 mil. eur a Bulharsko do roku 2020 získa 185 mil. eur. Slovensko tak celkovo od EK počas rokov 2007 až 2013 získa na vyradenie jadrových reaktorov 613 mil. eur, Bulharsko 867,8 mil. eur a Litva 2,847 mld. eur.
Dve etapy vyraďovanie
Vyraďovanie jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach je naplánované v dvoch etapách s termínom ukončenia v roku 2025. Celkové náklady na vyraďovanie V1 sú vyčíslené na 1,1 mld. eur. Úrad jadrového dozoru SR v júli minulého roka vydal rozhodnutie, ktorým povolil prvú etapu vyraďovania elektrárne.
V časovom období prvej etapy vyraďovania v rokoch 2011 až 2015 sú plánované demontáže neaktívnych systémov a zariadení, demolácia stavebných objektov a spracovanie rádioaktívnych odpadov vznikajúcich pri vyraďovaní.
Na financovaní vyraďovania bohunických blokov sa podieľa Európska banka pre obnovu a rozvoj, ktorá spravuje fond BIDSF.
Spoločnosť JAVYS malo ku konca roka s bankou uzavretých celkovo pätnásť grantových dohôd v celkovej hodnote približne 253 mil. eur. Slovensko odstavilo prvý blok V1 na konci roka 2006 a druhý blok na konci roka 2008 na základe prístupových zmlúv do Európskej únie.